Taký menší update

No tak s tým odchodom to také rýchle nebude. Zistili sme, že bude jednoduchšie, ak ostanem v USA kým nebudem mať vybavené pracovné víza a tak ostávam tu a čakám. Kľudne sa môže stať, že budem čakať až do októbra, ale tak to snáď nie. No veď uvidíme. Inak sa mám stále rovnako, nič extra sa nedeje. Moc nepriberám, skôr chudnem. Za halušky by som dala celo týždňový plat. Deti rastú, začínajú pubertu a ja začínam mať problémy, ale stále si hovorím, že je to dobrý tréning, lebo ak by sa niekedy stalo, že by moje vlastné deti prechádzali pubertou, už budem mať aké také skúsenosti. :)
Trošku nám tu aj nasnežilo, ale nebolo to až také zlé, školu zavreli tuším len raz. Ale vonku to vyzeralo pekne.
Inak v januári sme mali gala večer, čo znamená, že sme sa vyobliekali a šli sa baviť. Bola to benefičná udalosť (po anglicky fundriser), a výťažok išiel pre na misie v Keni, Mexiku a Nepále. Ak niekoho zaujíma viac tak na tejto stránke je viac a dostanete sa tam aj k fotkám. (na vlastné riziko). Celá tá akcia bola hrozne, hrozne moc fajn. Doteraz si zo mňa PD robí srandu. Keď sme mali na leaderhip meetingu povedať niečo pozitívne o ostatných tak povedal, že najlepšie na mne je ako tancujem :) a označuje to za Európsky štýl :) tak ja teda neviem. Práca v church zatial ide celkom dobre. Až na to, že Hoang končí školu, ide sa vydávať a presťahovať do Atlanty, takže som v tom ostala zatial sama :( a deti rastú, takže sa rodičia rozhodli nechávať ich mne namiesto toho aby s nimi sedeli a počúvali PDho. Ako veď na to tam som :) Lenže chlapci, ktorý obaja majú rok s tým až tak v pohode nie sú, takže momentálne mávam jedno dva a pol ročné dievčatko (Ellie), dvoch ročných chalanov (Evan a Connor), ktorý neplačú jedine vtedy, keď ich držím na rukách a prechádzam sa po miestnosti (mávam to namiesto chodenia do posilňovne) a malú Annabeth (8 mesiacov), ktorá si vo svojom chodítku stačí sama. Budem sa musieť poobzerať po nejakých dobrovolníkoch - uvidíme ako sa pracuje s dobrovoľníkmi v USA. Či to bude nejaký rozdiel oproti tým "mojím" v Blave. (chýbate mi :()
Ozaj, ešte jedna vec. Kúpila som si Sims (počítačová hra), takže sa môže stať, že niekedy nie som online aj niekoľko hodín (alebo dní? :) Tak ak budete mať niečo na srdci alebo na jazyku, tak mi pošlite email. :) Sorry Slava a Adam, že som zmeškala zasnuby :(
Tož zatial všetko. Dam vedieť až bude niečo nového. (Očakávam gramatické opravy :)

Končím!?

Vidím, že som už dávno nič nepísala, tak teda len rýchlo, nech viete čo sa deje (tí, čo ešte neviete). Končím. Už nebudem viac au-pair. Je čas pohnúť sa ďalej. V marci sa vraciam domov.
Aha a ten otáznik na konci. No lebo ak všetko pôjde tak ako by som chcela tak v apríli by som sa zase vrátila sem do USA. Potom už ale do Marylandu. Kde by som pomohla rozbehnúť daycare centrum. Tak mi teda držte palce (alebo nie, to je na vás) nech to vyjde :)

Dokumentacia

Tu sú ešte nejaké ďalšie obrázky k blogu, ktorý si môžete prečítať nižšie.

Nie som na to veľmi hrdá...

ale napíšem to sem, nech všetci viete. V nedeľu som nabúrala auto. Ja som v poriadku, nebojte sa ;).
A ako sa mi to podarilo? Priznávam sa, že to bola kompletne moja chyba. Keď som vychádzala z príjazdovej cesty vysypali sa mi drobné v aute, tak som ich začala zbierať. Samozrejme počas jazdy. Zohla som sa dovnútra auta a hore som sa pozreala až keď auto nadskočilo na obrubníku a zramovalo značku o neparkovaní (tu nemajú takú hrubú tyč ako tie doma). No a keď som teda pozrela hore už som išla do kopca a predo mnou strom. Stihla som ešte zvrtnúť volant, takže som nedostala plný zásah. Schytala to pravá strana auta a trochu strom. Naštastie som sa vyhla hydrantu, lebo to by asi bolo to najhoršie. Autu som rozbila pravé svetlo, celý pravý blatník je nanič, lebo pri zrážke so stromom ho preliačilo tak, že tlačil na koleso a nedalo sa pohnúť autom. Tom ho potom uvoľnil keď prišiel, takže som bola schopná odviezť auto do servisu, ktorý našťastie nie je ďaleko. Okrem toho som rozbila nejaký zásobník kvapaliny. Neviem isto či to bolo chladenie alebo len tekutina do ostrekovača.
Takže tak asi. Tom a Deb samozrejme neboli šťastní, ale sú velmi milí a nič mi nevyčítali. Načo aj, veď viem, že to bola moja chyba. Len sa cítim blbo zakaždým, keď ich musím pýtať, či ma nemôžu odviezť kam potrebujem.

No tak zase po čase...

...sa tu niečo zaujimave deje. Okrem toho, že som si odskočila na týždeň domov, čo bola celkom fajn zmena. Oddýchla som si celkom a rada som vás všetkých videla, čo som vás videla :), a mrzí ma, že som nevidela tých čo som nevidela :(.
No ale hlavne píšem preto, lebo som bola v sobotu raftovať. A bola to celkom sranda, od začiatku až do konca, aj keď pre niektorých ľudí trochu drahšia. Cestovali sme pomerne ďaleko (hoci na USA ani nie) až do Pennsylvanie - trochu geografie, je to mierne severnejšie od Virginie a cestou sme ešte sa previezli cez Maryland. Konečne som tu videla aspoň nejake kopce (nechem povedať, že hory) a celkovo to aj vyzeralo inak ako v tejto oblasti. Trochu iná architektúra, viac vidiek. Cestou nás stopli Pennsylvansky policajti, pretože sme v oblasti 50 míl/h isli 74 (ja som nešoférovala). Ale ujo bol celkom milý (a mal frajerský klobúk s gumičkou vzadu na hlave) a dal nám pokutu len $100. Potom sme trochu blúdili v oblasti Ohiopyle, lebo hoci sme mali GPS stále sme mali problém nájsť miesto kde sme mali dostať člny, vesty a prilby. Nakoniec sme sa všetci našli a dostali sme potrebnú výstroj. Okolie bolo pekné, ale ako pozeram, tak pozeram nikde žiadna rieka, ani žeby len hukot niekde naokolo, nič. Tak mi bolo vysvetlené, že nás k rieke odvezie autobus (to už sme mali na sebe záchranne vesty a niektorí si už nasadili aj prilby - nikdy neviete, čo sa môže stať v autobuse). Keď sme zbadali autobus ja aj Lydia sme sa hrozne potešili, lebo to bol americký školský autobus, taký žltý, čo určite poznáte z filmov, keď niektoré deti čo nemajú kamarátov si chcú sadnúť a nikto z tých "cool" detí ich nechce pustiť (Forest Gump, Spiderman). Sa na nás všetci trochu pobavili, lebo sme samozrejme boli jediné, kto sa týmto busom v živote neviezol (s pochopiteľných dôvodov). Nasáčkovali sme sa všetci do autobusu a čakáme kým naštartuje. Naštartoval - zhasol, naštartoval - zhasol a ešte niekoľkokrát to isté. Potom sme sa z autobusu vysáčkovali a počkali si na dodávku, ktorá nás konečne odviezla k vode a k člnom. Rozdelili nás do posádok. Ja som bola v jednej lodi s Lýdiou a dvomi chalanmi (Patrick a Nick). Ja a Lýdia vpredu (tam kde sa vesluje) chalani vzadu (tam sa kormidluje). Celé to raftovanie bola celkom pohoda a sranda. Prvá polovica aj celkom nenáročná. mali sme splavovať že trieda 3-4, takže zrejme toto bola ta 3ka. Potom sme sa zastavili na menší obed (pripravili nám sendviče). Druhá časť bola trochu náročnejšia, ale o to zaujímavejšia. (POZOR prichádzam k tomu na čo všetci čakáte od začiatku!!!) Išli sme akurát cez trochu ťažšie vymanévrovateľné misto, keď zrazu Patrick vypadol z lode. Nick bol tak zabratý do veslovania, že si to najprv ani nevšimol. Po chvíli sme chlapca dostali späť do lode, ktorá ale bola celý čas v pohybe a rútila sa na prudký zjazd (ano, už to prichádza!!!) Ako sa tak rútime k tomu zjazdu Patrick si ešte nestihol poriadne sadnúť a už sa loď naklonila na moju stranu (tak a je to). Ani som nezbadala ako a už som bola vo vode, ešte som sa stihla obzrieť a zbadala, že Lýdia skončila tak isto len moment po mne. A raft s chalanmi sa zasekol medzi skalami. Tak som sa chvíľku viezla na vode bez raftu, kým ma neprišiel vytiahnuť jeden z našich sprievodcov na kajaku, a naložil ma naspäť do člna k chalanom (ktorí sa medzi tým odsekli a priveslovali ku mne). Lýdiu medzitým vytiahla posádka iného člna. Prosím uvedomte si, že toto všetko sa dialo dosť rýchlo v dosť prudkej vode (a studenej).
Potom sme už dokončili v pomerne pokojnom tempe a v pohode. Nick bol jediný z nášho člna kto neskončil vo vode. Takže nakonci sme vytiahli člny na breh, vyzdvyhol nás žltý autobus, tentokrát pojazdný a dopravil nás naspať do tábora. Tu mali (ako veľmi, veľmi dobrú vec) sprchy s horúcou vodou. Takže som ani veľmi neprechladla. Inak mala som na sebe frajerske tričko a šortky, všetko určené na vodné športy, ktorými ma zásobila Deb. Špeciálne na mojom oblečení bolo to, že to malo schopnosť celkom rýcho uschnúť, takže mi nebola až taká zima.
Ospravedlňujem sa všetkým, čo sa rozumejú raftingu (a slovenskému pravopisu), lebo som si istá, že som vela vecí pomenovala nesprávane (nikdy som neraftovala v slovenčine a tie anglické výrazy som už aj tak zabudla). Keďže som bola celý čas na vode, nemala som so sebou digitálny foťák, ale mali sme nejake jednorázové Kodaky vo vodeodolných obaloch, takže keď budem mať fotky nascanujem a dám vám vedieť. :)

Po dlhšom čase

Jáááj, dlho som nič nepísala, ja viem, ja viem. Len keď ani neviem čo písať. Deb bola s Garrisonom v Poľsku na svadbe ich prvej au-pair. Takže som sa týždeň starala o tri deti a Toma. Ale nebolo to vôbec také zlé ako sme sa všetci báli. Inak nám tu všetko fičí po starom, deti majú prázdniny ale aj tak sú dosť zaneprázdnené, robia všetky možné športy, hlavne plávanie a basketball. Minulý týždeň mal každý nejaký camp. Dyl chodil každý deň na tenis, Garrison baseball a dievčatá basketball. Okrem toho samozrejme plávanie každý deň a poobedné tréningy. Majú toho vážne dosť.
No inak bolo 4. júla, čo ste si asi aj vy všimli, ale tu je to veľký sviatok, deň nezávislosti. A tradičné sú ohňostroje, ktoré musím povedať stoja za to. Aj keď moje fotky ohňostrojov až tak za to nestoja. Bola celkom sranda. Aj keď po chvíli začalo pršať, ale kým spustili ohňostroje tak pršať prestalo.
Hmm, čo ešte. Aha, asi najvačšia novinka je, že tu ostávam ešte jeden rok. (aj tak už všetci viete). O'Donnells sa veľmi tešia, najviac tuším Tom :) Ale nie, všetci sú radi. Ostávam vlastne preto, lebo v Tapestry potrebujú niekoho na prácu s deťmi a tak sme sa nejak dohodli a teda ostávam tu. Stále budem au-pair, len okrem toho budem robiť aj iné veci, čo sa celkom teším.

Aha, a ešte niečo. Boli sme aj s Lýdiou (mojou nemeckou kamarátkou) v New York City. Takže si môžete pozrieť nejaké fotky. Inak písať nie je čo, treba to vidieť a prejsť si. Vyskúšali sme si aj metro - ktoré sa volá Subway (ako som bola poučená "there is no metro in NYC, that is Subway"). Išli sme rano o 3.30 z DC a v New Yorku sme boli okolo osmej. Spiatočné lístky sme mali na jedenáctu večer, takže v DC sme boli opäť 3.30. Žiadne metro už nechodilo, Patrick, duša dobrá sa nechal uprosiť a prišiel po nás, a odviezol nás domov. Len sme si povedali, že nabudúce už nemusíme byť tak dlho. Lebo sme sa uchodili. Posedeli sme si hlavne v Starbucksoch a parkoch na okolo, trochu si pospali v Central Parku a tak :)
Inak je všetko v poriadku, nové nič, len ma niekto prídte pozrieť, nech je sranda.

Len nejaké drobnosti

Mali sme predĺžený víkend. V Pondelok bolo voľno, lebo bol Memorial day. Je to v podstate deň, keď si máte spomenúť na všetkých vojakov a vojačky v Americkej armáde. Preto dokonca majú voľno v práci.
Inak celý víkend bol dobrý. (taký detail, že prečo píšem vždy len o víkendoch - keď ono každý týždeň je jeden ako druhý, len cez víkendy robievam vždy niečo iné).

V piatok večer sme išli s Lydiou do Rockville, kde sme s ľudmi s Tapestry išli na večeru a trochu sa prešli po novom Rockville town center. Boli sme v novootvorenej Španielskej reštaurácii La Tasca. Som sa celkom tešila, lebo mali Sangriu, ale nič moc to nebolo. Na Madrid to teda nemalo. A vraj to nemalo ani na nejakú ďalšiu španielsku reštauráciu v Bethesde (ale to neviem porovnať, tam som nebola). Namiesto toho aby sme si objednali desert sme radšej išli k Ben&Jerry's na zmrzlinu. Lori a Dustin nahodou spomenuli, že sa chystaju v sobotu do IKEA. Spolu s Lydiou sme skoro vyskočili od radosti. Že IKEA. Takže v sobotu sme sa tam vybrali aj my. Celkom dobry vylet. Cestou naspat sme sa zastavili pri jendom jazere, ale hrozne pieklo, tak sme sa vratili domov a šli si zaplávať. Minulí týždeň otvorili vonkajšie bazény v Restone. Potom sme si urobili večeru (Lydiina rodina bola preč na víkend, tak sme to využili) a nakoniec šli do kina na Shreka (je to sranda, hoci už to stráca šťavu, ale stále je to dobré).

V nedeľu bol prvý zo série Tapestry piknikov. Tam si možete pozrieť nejake fotky. Len vam niečo poviem o Youngovi. Vždy keď ideme v nedeľu po kostole na večeru, tak Young dojeda jedlo po všetkych. On si sam zo seba robi srandu. Keď som ho v nedeľu fotila, tak hovoril, že keď budem doma ukazivať fotky, tak poviem "aha a toto je ten chlapec, čo vždy po mne dojedal" Priznavam sa, že po mne má vždy čo dojesť, ja na tie ich porcie jednoducho nemám.

Jar je tu!

A s ňou kopec novej zábavy. Napr. minulý víkend bol celkom zaujímavý. V piatok večer sme boli s Lýdiou v divadle. Boli sme si pozrieť Shakespearov Večer Trojkráľový. Bolo to úplne super. Hoci sem tam sme nerozumeli ani slovo. Celé to bolo situované do 60.tych rokov, takže hudba aj kostými tomu zodpovedali. Vážne dobrý zážitok. V sobotu som sa zúčastnila Tapestry Yard Sale. Yard Sales (neviem to preložiť poriadne) sú tu v USA tuším dosť populárnou aktivitou na sobotný deň. Ľudia proste nazvláčajú všetko čo už doma nepotrebujú a nechcú. Vyložia to na stolíky pred domom alebo pred garážou a potom si k tomu sadnú a čakajú čo sa predá. Tapestry Yard Sale bol na podporu misijnej cesty do Indie, kam pôjdú niektorý budúci mesiac. Ceny boli od 25 centov do 5, maximálne 10 dolárov. A predávali sme všetko od oblečenia (kúpila som si plesové šaty za dolár) cez rôzne hry a hračky, nábytok, CD, DVD, VHS, knihy, počítače a príslušenstvo (ako laptop za 10 dolárov, len mu chýbal hard disk). A ľudia chodili a kupovali. Normálne ma to prekvapilo, ale tuším sme zarobili okolo 200 dolárov (pri takých cenách dosť dobré, nie?) Ja som sa po celom tomto ešte vybrala nakupovať (veď som celý deň predávala, tak nech je zmena). Potrebovala som sandále a nejaké krátke nohavice, lebo už vážne začína byť dosť teplo. Namiesto nohavíc som si kúpila vec, čo sa volá skort. Je to niečo medzi sukňov a krátkymi nohavicami. V praxi to vyzerá ako sukňa ale pod ňou sú šortky. Takže na leto som už pripravená.

V nedeľu sme sa s Lýdiou vybrali navštíviť Georga W. Nie, nešli sme do Bieleho domu, aj keď tam sa tiež chystáme. Išli sme na Mount Vernon, čo bolo sídlo Georga Washingtona v časoch keď nebojoval a neprezidentoval. Je to veľmi pekné miesto a okrem toho aj cesta tam bola veľmi fajn, lebo G.W. memorial Pkwy je jedna z najkrajších ciest tu okolo. A my sme ju išli od začiatku až na koniec a potom aj opačným smerom. Zastavili sme sa v Alexandrii u Gatsbyho na brunch. Jediná chyba je, že som si síce vzala foťák aj s novými baterkami, ale zabudla som memory card. Vypýtam fotky od Lýdie a potom vám dám vedieť. Stálo to za to, lebo bol veľmi pekný deň. Odtiaľ som potom odviezla Lýdiu domov a šla do kostola. Chanelle mala na druhý deň narodeniny, tak sme sa niekoľký dohodli, že pôjdeme spolu na večeru. To tiež stálo za to. Daeho nás totiž všetkých zobral do japonského bbq baru. To sú tie, čo určite poznáte z amerických filmov, keď vám japonský šefkuchár pripravuje jedlo priamo pred nosom. A potom vám ho prípadne hádže do úst. Tiež zážitok, ktorý stál za to.