Co tu vlastne robim

No po dvoch tyzdnoch som konecne schopna vam trochu popisat preco som vlastne tu a aka je moja napln prace.
Cez tyzden vstavam rano o siedmej. Prva vec co mam urobit je vylozenie umyvacky riadu. najprv som sa cudovala, ze preco to nemozem robit az ked budu deti v skle, ale pochopila som, ze potom by nemali velmi s coho ranajkovat :) a hlavne nemala by som kam davat spinavy riad. Potom pripravim deckam obedy do skoly. Dylan a Garrison maju vzdy sendvic s arasidkom a dzemom (inak nie je to az take zle, mne to celkom chuti) a baby tie zase maju sendvic so sunkou. Okrem toho maju nieco napitie, nieco sladke, nejake slane krekry a ovocie.
Potom idem zobudit Garrisona a Brooke. Dylan a Kaelin maju v pondelok, stredu a piatok o 6.30 plavanie, takze sa vacsinou vracaju o pol osmej. Ich teda budit nemusim. Garrison je vacsinou rano v pohode, len obcas sa mu nechce. S Brooke je to trochu tazsie. Dost nerada vstava. 8.30 pre nich pride niekto, kto ich berie do skoly. Mam teda hodinu na to aby som ich prebrala, dala im ranajky, zabezpecila aby boli obleceni a pripraveni odist z domu. Brooke sa oblieka sama, Garrisonovi trochu pomaham. Vacsinou to stihame. :) Dylan a Kaelin, ak nemaju plavanie, potrebuju vstat tak o 8.00. Kedze Kaelin ma izbu spolu s Brooke, vacsinou sa zobudi s nou. Dylan nema problem vstat. (Dylan je vo vseobecnosti najmenej problemovy.)
Ked dostanem z domu Brooke a Garrisona su na rade Dylan a Kaelin. Vacsinou po ranajkach este pracuju na domacich ulohach. Minuli tyzden ich mali vazne dost. Obaja su v statnej skole, ale su v triede pre nadane deti, takze toho maju dost. Mojou ulohou je dostat ich do skoly nacas. Zatial nie som velmi uspesna, lebo akonahle vyhlasim, ze je cas odist, zacne sa jeden alebo druhy (zatial nikdy nie obaja) zhanat po niecom co surne potrebuju do skoly. Minuly tyzden som dvakrat prisla neskoro.
Tom (a niekedy aj Deb) je pocas toho celeho doma, tak sa obcas citim divne. Oni si totiz chodia rano zabeha, alebo zaclnkovat, alebo na bicykel. Niekedy preto rano zacinam pracovat uz 6.30, hoci spim az do siedmej :) dobra praca, nie?
Ked su decka v skole - ja mam volno. Obcas vysajem kuchynu - psie chlpy. V stredu a v sobotu alebo v nedelu (podla toho, ktory den pracujem) periem. Mam na starosti len detske oblecenie. Ked neperiem mam obvzkle volno az do stvrtej. V pondelok len do po druhej, lebo Dylan a Kaelin koncia skor.
Ked su uz decka doma, vacsinou je doma aj Deb - vracia sa obvykle o tretej. Potom maju treningy. Moj rozvrh je zatial takyto. Pondelok - Dylan tenis, utorok - Garrison plavanie, streda - Garrison hokej, Brooke soccer (futbal), stvrtok - Garrison plavanie, piatok - Kaelin soccer, nedela - Garrison hokej. Najviac casu teda travim s Garrisonom. V aute :) Ostatne decka berie Deb na ich treningy. Mozno si to niekedy vymenime. Neviem, zatial som to mala takto a vyzera to, ze takto to bude aj pokracovat.
Vecer mam vacsinou volno, pokial Deb a Tom niekam nejdu. Zatial boli von len raz - mali vyrocie.
No prace naozaj nemam vela. Skor by som bola rada, keby som uz zacal chodit do skoly. To ale bude az v januari.

KISS & RIDE

Jednou s mojich povinnosti je, (skoro) kazde rano odviezt do skoly Dylana a Kaelin. Skola nie je daleko. Je to tak 10 minut autom, cez tri svetelne krizovatky. Jazdim vacsinou Monstrom, lebo Deb si berie do prace Lexus. Sposob akym sa tu deti nechavaju a vyzdvyhuju zo skoly je celkom zaujimavy. Tato skola je na kopci. Cestou tam by som musela odbocit dolava. To ale nie je dovolene, koli bezpecnosti, preto treba v jazde pokracovat dalej. Tam je potom taka mala odbocka, kde sa da otocit. S mensim autom je to v pohode, len treba davat pozor, ak za mnou ide auto, ktore sa nechce tocit. Ked mam Monster je to trosku horsie. Teda aspon ja mam s toho viac strachu. Ale zatial to zvladam. Potom sa teda opat vratim k odbocke do skoly, na ktoru uz potom odbacam vpravo :o). Obvykle tam uz stoja nejake auta, tak sa len zaradim do radu. Musim davat pozor, aby som nezavadzala Schoolbusom (skolskym autobusom), ktore vychadzaju z predchadzajucej ulicky. Cely cas stojim na brzde, lebo je to dolu kopcom. Niekedy cakam aj 15 minut (vacsinou poobede). To hlavne, ked tam uz caka viacej aut. Na prechode pre chodcov obvykle stoji policajtka a niekolko deti so zelenymi pruzkami. Zrejme nejaka patrola, alebo ako sa tomu hovori. Postupne sa presuvam az k znacke KISS & RIDE (daj pusu a chod :) Kde dalsi clenovia patroly pomozu deckam vystupit (obvykle treba otvorit dvere zvonku, lebo maju detsku poistku). Ja sa potom preveziem cez parkovisko a mozem ist domov. Ked idem po deti, je to cele o tom istom. Deti cakaju vnutri, takze ked pridem na zancku KISS & RIDE poviem po koho som prisla. Zenska s vysielackou ohlasi koho mozu poslat von. Ja uz len pockam kym obaja pridu, nastupia a idem. :o)
No proste vsetko pre bezpecnost deti. Ziadne behanie cez cestu.

"Uz sme sa dnes tocili?"

Komu je tato veta povedoma, nech zdvihne ruku :o)
Nuz toto je sposob akym jazdim. Aby ste rozumeli nejazdim zle. Dodrziavam rychlost, uz sa nezabudam pozriet do bocnych zrkadielok pred tym ako sa chcem presuvat medzi pruhmi :o), zastavujem na orandzovu (o.k. nie uplne vzdy, ale snazim sa). A jazdim celkom rada, hlavne Lexus. (Inak monster som jazdila tusim len ten jeden raz).
Mojim najvacsim problemom je kedy odbocit, aby som sa dostala tam kam potrebujem. Deb mi vzdy, ked idem s detmi napise uplne super "directions" (pokyny) - ako napr. pojdes po blabla road a na 4. svetlach odbocis vpravo na cestu, ktora sa vola blabla way, potom na 2. svetlach pojdes vlavo na ... Vazne to pise dost vystizne. Ale ja, dieta ubohe, sa potom drzim napr. v pravom pruhu a zistim, ze v pravom pruhu musime odbocit do prava, hoci este nechcem. Tak co uz, odbocim a potom hladam najlepsi sposob ako to auto otocit a dostat sa spat na tu cestu ktoru potrebujem. Alebo... drzim sa v svojom pruhu, ale vsade naokolo je tak vela aut, ze ja, ked potrebujem ist vlavo, nemam sancu sa tam cez tie tri pruhy dostat, takze len pokracujem v ceste a cakam, kedy sa mi podari odbocit a otocit :o) alebo niekedy len zle poratam semafory, alebo necakam , ze pojdu tak rychlo za sebou... no proste este som nemala tusim vyjazd, ked by som sa netocila. Tusim len ked som sla natankovat. Benzinka je tuto hned za rohom, tam sa ani neda kam odbocit :o)
Ale je tu fakt pekne prostredie, takze poznavam Reston. A buduci tyzden sa uz snad dostanem kam treba bez toho aby som sa trikrat tocila (raz mi uplne staci :o)

Len taky maly postreh :o)

No, asi to vsetci viete, ale aj tak ... :o)
Tento internet to je vam taky vynalez. Dnes napr. som chatovala (rozpravala sa) s Miriam v Nemecku, s Veronikou v Macedonsku a potom este aj so Zuzkou a Slavou doma v Bratislave. A ked som uz mala toto napisane, tak este potom som hovorila aj s Hvalom v Londyne (teda Hval hovoril, ja som pisala :). A vcera napr. sme sa bavili tri naraz (konferencny chat) - Lydia v Blave, Miriam v Lipsku a ja tu.
No povedzte :o) Tak (ako hovori Verca) See U on-line.

Washington D.C.

Reston, kde momentalne zijem je male mestecko (na pomery USA). Nachadza sa vsak asi 20 mil od Washintonu D.C.. Dostat sa do D.C. je pomerne lahke (na pomery v USA). Nie je moc dobry napad ist tam autom, lebo s parkovacimi miestami je to tam dost zle. Ale da sa tam ist metrom. Najblizsia stanica metra je vo Vienna (no ano, oni tu maju Vieden). A na tu stanicu sa da ist autom. Potom odtial ide metro priamo na The Mall - co ja priestor medzi Capitolom (sidlo kongresu) a Washington Monument (taky ten spicaty pomnik :) (poznamka pod ciarou - fotky su z internetu, lebo ja nemam sebou fotak. Ked si kupim urobim vlastne fotky a vymenim to tu). No a naspat sa potom ide rovnako - metrom do Vienna a tam sa bud nechat vyzdvihnut, alebo si zobrat svoje auto. Vienna je od Restonu len asi 10 minut autom a cesta metrom je tak do 30 minut. (na slovensku by som za jednoduche povazovala ist 5 minut na najblizsiu zastavku autobusu a odtial rovno tam kam chcem :)
Vo Washingtone som bola v nedelu. Kedze sa Deb s Tomom vratili pomerne skoro zo svadby v NY, nemusela som ja uz ist nikam a tym padom som mala volno. Bolo velmi krasne pocasie, tak som si povedala ze idem do D.C. Deb mi vysvetlila cestu a vzala ma do Vienny. Inak metro je pomerne jednoduche a ciste a vraj aj bezpecne. Ma len 5 liniek (v Madride ich bolo 12), takze nie je take lahke sa stratit :) Odviezla som sa teda na The Mall. Cely Mall je obklopeny muzeami a galeriami a je tam aj aquapark - a vsetky muzea su zadarmo. Ked bude zima a horsie pocasie, tak tam pojdem. Vazne bolo velmi pekne pocasie a je mi luto, ze som nemala fotak. Dufam, ze sa zase vycasi a pojdem tam znova ked si nejaky zozeniem. Presla som sa skoro az ku Capitolu a potom som isla smerom spat k Washington Monument. Za nim sa potom nachadza World War II Memorial (pamatnik druhej svetovej vojny). Je to velmi krasne miesto, to ano, ale ... no keby ste nepoznali historiu, podla neho by ste si mysleli, ze USA zachranilo svet a porazilo fasizmus v Europe aj Azii. Ano, asi urobili dost vela pre ukoncenie vojny. No a ja, ako dieta komunizmu, ktoremu uz v skolke vtlkali do hlavy, ze "... potom prisiel mudry Lenin, viedol ludi do boja, aby mali vzdy dost chleba, radosti a pokoja.", a pre ktore 8. maj znamenal oslobodenie Europy cervenou armadou sovietskeho zvazu som mala pocit akoby tu niekto klamal - vtedy,alebo teraz, Rusy alebo Americania. (Je mi jasne, ze pravda je niekde uprostred, len sa vam snazim ukazat ako som sa asi citila, bolo to fakt zvlastne.) Ale "definitely" je to krasne miesto. Za tymto memorialom je potom Reflecting Pool a nad nim Lincoln Memorial, kde som nebola uplne hore, len som si nachvilku sadla na schody a divala sa. Capitol, The Mall, Washington Monument, WWII Memorial, Reflecting Pool a Lincoln Memorial si cele v jednej linii, takze zo schodov som to videla cele pred sebou. Turistov bolo dost vsade, ale viem si predstavit, ze cez sezonu je ich tam o dost viacej. Potom som sa len tak vybrala, ze pojdem k Potomacu (rieka, ktora tecie cez D.C.) no a cestou som narazila na dalsie pamatniky. Dost sa mi paci Roosevelt Memorial, je dost rozsiahli a neverili by ste co vsetko Roosevelt stihol povedat :) je tam spusta jeho citatov. Hm, a vraj mrtvi nehovoria :). No a potom tam bol este George Manson Memorial - to je clovek ktory ako prvy vytvoril nejaku listinu prav a Jeffersons Memorial - tiez povedal par peknych veci. No a potom som uz bola dost unavena a tak som sla domov. Dost rada by som to niekedy videla potme. Uvidime, neviem ci to budem chciet absolvovat sama, takze ak sa niekto chystate do D.C. a okolia dajte mi vediet a pojdeme spolu :o)

Toto je Capitol - sidlo americkeho kongresu. Inak ja som si dlho myslela ze toto je biely dom :o)

National World War II Memorial - takto to tam vyzera potme, musim sa tam ist fakt pozriet. :o)

Franklin Delano Roosevelt Memorial

Lincoln Memorial

Toto je Jefferson Memorial. Na tom jazere sa daju prenajat vodne bicykle a lodicky. (Ten prvy obrazok som fotila ja a je to v aprili s GSF - vid aprilovy blog)

A samozrejme aj Washington Monnument. (obrazok je robeny v maji, ked som uz mala fotak)

Ja a auta

No ked som sem isla tak vec z ktorej som mala asi najviac strach boli auta. Je fakt ze auta su tu o dost vecie, ale vacsie su aj cesty. O'Donnell maju tri auta. Jedno pouziva Tom (strieborny lexus). Jedno auto pouziva Deb, ked ide do prace a ja si ho mozem brat ked mam volno. Je to tmavomodry lexus - coz je moja oblubena farba aj znacka auta :). No a potom je tu "monster truck". Obrovsky Ford Expedition. Ten na obrazku nie je nas. (teda ich). Nas/ich ma este vzadu primontovany drziak na bicykle (to aby sa mi nezdal moc kratky :) Forda si vzdy berie ten, kto ma deti. Teda rano s nim budem jazdit ja do skoly a potom aj poobde po deti. Nastastie chodim len do jednej skoly a ta nie je daleko. Inak si tu musim davat dost pozor na rychlost, co pre mna zatial nie je problem, lebo jazdim co najpomalsie. Hlavne s tym velkym.
Vcera som mala za ulohu odskusat si Lexus. Deb a Tom boli cez vikend v NY, takze Gammy mi vysvetlila ako funguje automaticka prevodovka. Ono to nie je nic tazke, len si treba davat pozor na lavu nohu. Inak auto ide akoby samo. Po Emilovi je to hrozna zmena. Automaticka prevodovka, posilovac riadenia, brzdy a plyn idu plynule :) ale aj tak som bola vcera cela prec s toho, ze mam ist v aute sama. Bol to totiz moj prvykrat. Doteraz bol so mnou vzdy aspon jeden clovek. A Gammy ma poslala rovno natankovat! Nuz nejak som sa dostala az na pumpu. Bola som dost vyklepana, ale slo to. Lenze na pumpe som dosla k problemu. Najprv som nevedela aky benzin. Mala som sebou debin mobil (ktoroemu nefunguje displej, lebo si cezen presla autom), tak som zavolala Gammy. Samozrejme tankuje sa najlacnejsi, takze sa to lahko pamata :). Tak som vzala tankovaciu pistol zastrcila ju do nadrze, stlacila gombik s cislom benzinu a ... NIC. No uz ma to prestalo bavit, tak som sla dovnutra spytat sa ze preco mi to nejde a hadajte co? Ono najprv sa plati a az potom tankuje. A necha vas to natankovat len tolko kolko zaplatite. Neviem preco ste mi to nepovedali!
No a potom som sa chvilu povozila po okoli. Poobede som mala brat Dylana k jeho futbalovemu trenerovi. Nastastie sa vratili Tom a Deb, tak som nemusela.
No a dnes rano som viezla do skoly Dylana a Kaelin. Ako inak "monstrom". Nastastie Deb isla so mnou, tak som to celkom zvladla. No a asi za hodinu budem musiet ist po nich do skoly- sama! Potom vam napisem ako to dopadlo.

O'Donnell - Opalesky

Napisem vam v akej rodine to vlastne som. Myslim, ze vela z vas o tom nema ani sajnu :) Takze tu to mate.
O'Donnell - Opalesky je rodina so styrmi detmi, mamou, otcom a psom. Deti sa volaju Dylan, Kaelin, Brooke a Garrison O'Donnel. Mama sa vola Debra, skratene Deb Opalesky a Otec Tom O' Donnell. Pes sa vola Mac. (to aby ste mali prehlad o kom kedy pisem). Momentalne je tu s nami este stara mama (mama Deb), ktoru decka volaju Gammy.
Priezvisko O'Donnell je irskeho povodu a Tom naozaj vyzera ako Ir (ale nema na sebe spinave tielko a monterky). Deb mi povedala, ze este Tomov dedko zil v Irsku a on sa vlastne prestahoval do USA. Opalesky ma chorvatsky povod, ale uz su tu o nieco dlhsie (aj ked nie moc, asi len 4 generacie). Neviem presne co robi Tom - je development manager, coz je dost nic nehovoriace, ale hlavne to znamena ze robi dost vela, este aj kde je doma. Deb je Speech Clinican na strednej skole a okrem toho aj prednasa na univerzite (George Waschington University). Obaja maju cez styridsat, ale su dost sportovo zalozeni, takze to na nich vobec nie je vidiet.
Dylan ma jedenact rokov. Okrem toho ze chodi do skoly hra soccer, tenis a plava. Velmi ho vsetko zaujima - je fanusik Georga Busha a demokrat, a velmi mu zalezi na zivotnom prostredi.
Kaelin ma devat. Ona a Dylan chodia na statnu skolu. Kaelin tiez hra soccer a basketball no a plava . Kaelin je jedina ktora hra na nejaky hudobny nastroj. Nanestastie su to husle a nastastie som ju este nepocula :) (teda aspon Deb sa tak tvari).
Brooke ma 7 rokov. Ona a Garrison chodia do katolickej skoly, kde ako mi dnes povedal Garrison nosia uniformy. Tiez hra soccer a okrem toho aj basketball a tiez plava. Brooke dnes mala svoj prvy zapas (soccer), ked jej tym hral niekde vonku. Nanestastie prehrali, takze Brooke mala cely vecer dost zlu naladu.
Garrison ma 5 a je to zlaticko. Najprv sa ma dost hanbil, ale vcera sme hrali spolu stolny futbal (btw. oni maju v pivnici hernu kde je nielen stolny futbal ale aj biliard a mala posilovna aj s beziacim pasom) a dnes sme hrali baseball. Je pre mna zdojom informacii. Stale sa ma pyta "did you know...?" (vedela si ze...?) a nasleduje dolezita informacia. Ma sirokospektralne zameranie, takze informacie su z roznch oblasti - od superhrdinov a powerrangers, cez prirodne zaujimavosti az po sport a vsedny zivot. Dnes ma skusal ci viem ciatat po anglicky, tusim bol celkom spokojny :). Inak aj on hra soccer a okrem toho hra aj baseball a hokej.
No a Mac je velky pes. V podstate neviem co je to za rasa, ale myslim si, ze je to labrador. (taky velky cierny). je pohodak, aspon zatial sa tak tvari. Tusim, ze ho budem ucit po slovensky. Verte ci nie, je to divne hovorit na psa po anglicky.
Aha a Gammy. Je to Debina mama. Ma styri dcery a druheho manzela. Zije v Arrizone (dufam, ze ju pojdeme navstivit). Je celkom fajn a vyzera to, ze ma so svojimi dcerami velmi dobry vztah. S Deb sa vcera dost nasmiali. Inak vsetci maju celkom zmysel pre humor, aspon zatial to tak vyzera.
Takze toto je rodina v ktorej by som mala stravit svoj rok. Dufam, ze to s nimi bude fajn.

5 dni v New York City

Nuz prave som zistila, ze budete musiet zvladnut citanie bez diakritiky, lebo tu slovensku klavesnicu nemaju instalovanu a momentalne nemam chut nejaku hladat. A este sa musite zmierit s tym, ze robim chyby (gramaticke aj stylisticke) - najma Jana, Zuzka a Veronika (aj to ze neviem kedy von a kedy vonku)
Nuz takze let bol v pohode. Az na to ze v Mnichove som musela cez kontrolu prejst dvakrat, lebo som si nedala do plastoveho vrecka kremy a tekutiny - dokonca aj vlhcene vreckovky! Druhy raz uz bolo vsetko O.K. :) Inak z Bratislavy do mnichova so mnou letel aj Jan Novotny. (mozete zavidiet, len nemate co):)
V lietadle bolo fajn, len trochu zima a dlho. Ale hned ked sme vystupovali tak som stretla jednu babu co isla rovnako ako ja cez interexchange (to je agentura, ktora mi to tu cele zabezpecuje). Vola sa Ioana a je rumunka. Na cestu do hotela sme si objednali namiesto taxika supershuttle - ked sa ma pri objednavani opytali na meno, radsej som im podala viza - nech si odpisu, a tak som skoncila ako Ms. Bratislava :) Cestou sme vysadzali kopu dalsich ludi po celom NY, takze sme mali mensi sajcingtur. V hotely nas ubytovali s Ioanov spolu a v izbe uz bola dalsia baba - slovenka od niekial so Zvolena - Mirka.
Utorok, stredu a stvrtok sme mali orientacion. V podstate sme sa ucili o potrebach deti a podpore ich rozvoja a este sme mali kurz prvej pomoci. Dost ma tym vystrasili - je tolko veci co by sa mohi stat, ze to radsej nehcem vediet.
Boli sme sa raz vecer aj prejst po NY. ten tour so sprievodcom sa zrusil, lebo sme mali zaujem len dve, tak som bola potom len s Mirkou a Ioanou tak poobzerat okolie. Hotel bol blizko Empirestreet building, Madison squere garden, Timesquere, Brodway a Macy's. Takze posledny vecer sme s Ioanou odprevadili Mirku na vlak (odchadzala uz vo stvrtok) a isli sme do Macy's. Nastastie o deviatej zatvarali, takze sme tam boli iba dve hodiny. Ale to sme sa dostali len na stvrte poschodie a boli tam aj dalsie. Priznavam sa ze neviem kolko ich tam bolo. Ja som po dvoch hodinach mala dost.
No a dnes som prisla do rodiny O'Donnel - Opalesky (mimochodom opalesky ma chorvatsky povod). Su velmi mili, aj deti su celkom fajn (zatial). Ked budem mat zajtra cas napisem viacej o tom ako to tu vyzera.

Deň pred odletom

Ahojte všetci.

Tak zajtra je môj deň D. Teda zajtra odlietam do USA, kde by som mala stráviť nasledujúcich 12 mesiacov ako au-pair v americkej rodine. Zajtra letim do NY na týždňovú orientacion a v piatok sa vypravím do Restonu, Virginia (asi 20 míl od washington D. C.)
Momentalne som zbalila väčšinu vecí z našej pivnice v Lamači. neviem kde to budú naši skladovať, ale keďže ja aj Miriam (moja sestra) sme dosť archivarske typy, tak nemam to srdce čokoľvek vyhodiť. (ona by ma asi prizabila :o).
Takze som dost nervozna ako to cele dopadne. Ak chcete vediet viac, len citajte dalej :)