Ako chodim po kostoloch

Minuli vikend som bola koncene v kostole. Isla som do takeho co sa vola Reston Bible Church. Ako jedna moja kamaratka povedala je to "pravoverne, Bible believing CHristians, republikania strasne spokojni a stastni a vobec... bezproblemovi" :) Neviem ci su republikani a bezproblemovi, ale pacia sa mi tie kazne, tak tam mozno budem chodievat. Maju to aj v sobotu vecer, co je pre mna vyhodne. Lenze akosik ma tam zatial nik poriadne nezaregistroval. Ale za pomoci tety Milen, ktora ma skontaktovala s jednym chalanom, ktoreho tu stretla ked tu bola, som sa vcera dostala na stretnutie Tapestery Church. Je to mala cirkev (asi 20 ludi), ktoru zalozil pred dvoma rokmi Dustin, ktoreho oblubene slova su cool a awesome (oba znamenaju uzasne). Ale nemala som tu cest pocut kazat Dustina, lebo bol v zapche na ceste zo Severnej Caroliny. Namiesto neho kazal niekto s Ghany. Nebolo mu rozumiet uplne vsetko, ale dalo sa. majavu sluzby v nedelu vecer a maju tradiciu, ze vzdy potom idu niekam spolu na veceru. A ked ste tam prvy krat, tak za vas tu veceru zaplatia :) takze som mala vcera stastie. Boli sme vo vietnamskej restauracii, kde mi dali najprv len palicky, co som ale po chvilke vzdala :) a jeden mily korejec mi doniesol vidlicku.
Boli to po vacsine mladi ludia, niektori este studenti. Bola s nimi hrozna sranda, pripominalo mi to nase hviezdne casy vo Hviezde po mladezi. Myslim, ze tam budem chodievat, aj ked je to dost daleko a bude komplikovane sa dopravovat domov. Ale konecne po dlhom case som bola s ludmi v mojom veku, a to bolo hrozne fajn :)

Thanksgiving day

No mam za sebou moj prvy den vdakyvzdania. Je to vzdy treti stvrtok v mesiaci a v piatok potom je volny den. Thanksgiving je americka tradicia, ked v podstate nejde o nic ine ako sa poriadne najest a byt za to vdacny. No dobre, je za tym trochu viac. Ako, ze ked v roku 1619 Pilgrimovia a Indiani mali spolu jedlo, z vdacnosti za to, ze Indiani naucili Pilgrimov ako sa pestuje kukurica a ine veci, ktore im v podstate pomohli prezit (to je historia v skratke).
Na nas Thanksgiving prisli Debin otec, ktory je trubkar v Philadelphskej Philharmonii (alebo filadelfskej filharmonii :)), jej starsia sestra Lori s manzelom a detmi (Tom tvrdi, ze Lori je sibnuta). Bolo super. Vsetci su hrozne mili.
Cez den som pomahala Deb varit. Jasne, ze piekla morku (ta sa piekla 5 a pol hodiny). Okrem toho sme robili kukuricu s ryzou, plnku a apple crisp (jablka s posypkou zapecene). Lori priniesla zemiaky na rozne sposoby (takze mi sme sa vyhli vsetkemu tomu skrabaniu zemiakov). Tradicna je zemiakova kasa s kuskami zemiakov a potom sweet potatoes (sladke zemiaky). Sladke zemiaky su specialny druh zemiakov, ktore su potom pripravene so skoricou a cukrom a neviem co vsetko, len je to orandzove. No a k morke este patri ajbrusnicova omacka, ktoru dostat v konzerve, takze toto sme si ulahcili.
A Lori este priniesla tekvicovy kolac (celkom dobre) a este take cokoladove kosicky (hrozne sladke, ale super) a este taky babovkovy kolac. Proste jete az kym neprasknete. A aj tak nam toho este vela ostalo, takze mam na tyzden o obedy postarane. :)
Na druhy den mali decka v Restone preteky. Dievcata boli druhe, kazda v svojej skupine, co znamena ze pocas parade (prehliadky) boli na voze. Prehliadky su dalsou sucastou Thanksgiving. Deb hovorila, ze New Yorkske stoja za to. (Oni kedysi zili v NY). Je to prehliadka vseliakych tych alegorickych vozov (ci ako sa tomu hovori). Byva to na Thanksgiving day. Tu v Restone to bolo v piatok po tom. Nebola som tam, lebo to bolo uz od rana (ja som spala do desiatej). Boli tam aj preteky pre psov. Tam sa zucastnil Tom s Macom (alebo Mac s Tomom?) Ja a Mac sme tu ti najlenivejsi, takze po pretekoch bol Mac uplne vystaveny a cely den nic ine nerobil len lezal a vycitavo sa na kazdeho pozeral. Ale skoncil treti, tak neviem co sa stazuje.
Inak preteky boli aj na Thanksgiving day. Tam sa zucastnili Tom a Deb. Christin, ked tu bola v stredu sa ma pytala ci aj ja pojdem - no to iste taku hanbu si nespravim (by som bola ako hviezdna rota v superstar :) Inak Christin bola prva. (mam pocit, ze im je to uz dost jedno ked su prvi, su na to zvyknuti :)

Happy Birthday to meeeeee

No ano, mala som narodeniny. A bolo to velmi mile. Deb sa ma uz niekolko tyzdnov dopredu pytala aky chcem kolac a zacala mi vymenovavat moznosti. Zacula som, ze cheese cake (syrovy kolac), tak som si vypytala ten. No a v den mojich narodenin mi vecer pripravili malu oslavu. Prisla aj Christine (Debina kamaratka) s rodicmi a Chris (tiez ich kamarat). Christin je uzasne skvela kucharka a robi uplne najlepsie typycke americke kolace - ako som uz mala moznost viackrat sa presvedcit, takze ona priniesla moj cheese cake. A vazne bol velmi, velmi dobry. Christinin otec je tusim nejakeho polskeho povodu a z nejakeho neznameho dovodu sa ucil aj po rusky, takze obcas na mna skusa obe reci (nevie vela ani v jednej, ale je to mile :) a vobec aj jej mama aj otec su velmi mili ludia. No a vsetci mi zaspievali Happy Birthday a mala som aj sviecky (len symbolicky nie 24) takze som aj fukala :) Bolo to hrozne mile. A dostala som darceky, coz som necakala lebo asi pred dvoma tyzdnami prisla Deb vecer domov a priniesla mi pyzamo, ze "sa jej nechce cakat do mojich narodenin, a ze to je darcek", takze som vazne nic ine necakala. Ale dostala som sadu vonavich mydiel od Brooke, jeden Reeses cup (cokoladovy kosicek plneny arasidovym maslom) od Dylana a jeden mini Reeses (to iste len zmensene) od Garrisona :) a pekne bledomodre tricko od Deb. Je to znacka Life is good - pripomina mi to Rejoice (ceska firma vyrabajuca outdoorove oblecenie), lebo robia podobny typ oblecenia, take outdoorove a aj to vyzera podobne. No aj ja som si tieto veci pozerala v obchode, ked sme s Deb boli kupovat darcek pre Christin, ktora mala narodeniny v sobotu. Tak som bola velmi prekvapena, ze si to vsimla, pamatala a ze mi to kupila. Ona je proste uzasna :) No a prekvapivo som dostala aj darcek od Chrisa. Dostala som taky silt - nie celu ciapku, len silt na takej gumicke, okolo hlavy. (proste si predstavte co chcete, to je jedno :)
No a od kazdeho dietata som dostala vlastnorucne robeny pozdrav. Cele to bolo to velmi fajn a citila som sa, ze ma maju naozaj radi.

A zivot ide dalej

Tak som si tu uz celkom zvykla. Uz nie je vela veci co by ma prekvapovali. Skor zacinam zit bezny zivot slovenskej au-pair v americkej rodine. Musim povedat, ze mam naozaj super rodinu. Decka su fajn - proste normalne decka, kazde ma nejake svoje pre aj proti :) Casto sa medzi sebou hadaju - ale to je nieco na com som si zvykla uz doma, tak sa snazim neriesit ak si neublizuju. Deb je velmi fajn. Mozem sa s nou rozpravat a roznych veciach - knihy, filmy, politika, bezny zivot. No a na Toma som si uz tiez zvykla. Nie vzdy presne rozumiem co hovori, lebo hoci hovori nahlas a kratke vety, znie to ako keby ich stekal :). Vzdy ked ma pocit, ze je nieco pre mna nove, tak sa pyta co to mame aj na Slovensku (inak vacsinu veci mame).
Minuly vikend sme boli na farne jednych ich znamich - woodchoping party (party so sekanim dreva) - mali by sme take nieco zaviest v Jane. Hoci teda drevo sme nesekali. Bolo tam celkom dobre, len bolo o dost chladnejsie pocasie. Ale mali tam na ohni jablkovy dzus (mam pocit, ze to bola domaca vyroba), takze to dost zahrialo.
Tento tyzden boli stvrtrocne konferencie, takze decka mali dva dni volna. Zial (alebo nastastie) nie naraz. Takze v pondelok a utorok som mala doma Dylana a Kaelin a vo stvrtok a piatok Garrisona a Brooke. V utorok som bola s deckami v Zoo. Bolo to celkom fajn a aj oni boli v pohode, len zacalo prsat, tak to nebolo prave najprijemnejsie. Inak je tu velmi dobre pocasie, stale je celkom teplo. Dnes som bola von(ku) v tricku s kratkymi rukavmi. Pohoda na zaciatok novembra :) Dylan stale nosi kratke nohavice, dokonca aj ked si uz ostatni myslia, ze je celkom chladno.

Trick or treat!

No tak vcera som absolvovala svoj prvy Halloween. Bola to celkom sranda. Decka recyklovali stare kostymi, takze Deb bola spokojna, ze nemusi kupovat nic nove. Garrison bol pirat, Brooke bola macka, Kaelin carodejnica. Co bol Dylan to som celkom nepochopila - mal na sebe stare tricko, na ktorom si spravil diery a tie sa natreli cervenou farbou - akoze ma rany. Do jednej z nich si zastrcil dreveny mec a tvar si namaloval ako by ho niekto dobil. Takze bol nieco ako dobity muz :) Potom si kazde dieta zobralo obliceku z vankusa a isli sme s Deb s nimi obchadzat susedov. No a funguje to takto: prides k dveram, zazvonis, pockas kym ti otvoria a zakricis trick or treat! Potom ti ponuknu cukriky alebo ine sladkosti vezmes si jednu (alebo ak dovolia tak dve) a ides dalej. Ak nik nie je doma, vacsinou nechaju von misu s cukrikmi s napisom "len jeden" (alebo "len dva"). Trick or treat znamena nieco v tom zmysle ze "dajte cukriky lebo vas zacarujem" (ak som to spravne pochopila, ak nie opravte ma niekto kompetentnejsi). Isli sme o siestej vecer. Uz bola tma takze vsetky tekvice a ine Halloweenove ozdoby boli vysvietene. Vyzeralo to celkom fajn. Cestou sme stretali kopu dalsich skupin rodicov s detmi. Nie je to tu velmi velke susedctvo, ale je vacsie ako som si myslela :) Postupne ma to zacalo celkom bavit.
Asi po hodine a pol vandrovania sme prisli az k nasim najblizsim susedom, ktori pozvali vsetkych susedov na pizzu. Ale ja s deckami sme tam boli len chvilku.
Doma sme potom skusali nejake sladkosti - teda ja som skusala, decka uz poznali :) Celkom mi chutili cokoladove kosicky plnene arasidovim maslom. Ale inak cukriky nie su nic moc. (Pamatate si tie cervene gulicky z baseballu?)
No a dnes rano nam vstavanie trvalo trochu dlhsie. Isli spat dost neskoro a ked sa predsa len zobudili, tak chceli pocitat cukriky. Kazdy mal nieco vyse sto kusov roznych baleni.
Deb hovori, ze Halloween je jej najmenej oblubeny sviatok a moc sa jej necudujem. Je to sice celkom sranda, ale da sa bez toho zaobist.