Neviem ako vy tam, za oceanom, ale my tu sme mali Vianoce. Sice bez snehu, ale co sa dalo robit. Santa aj tak prisiel, tak je to o.k.
Tu maju Vianoce 25. decembra. Ale 24. maju Christmas Eve, takze sme boli v kostole. Isla som s O'Donnellovcami do ich kostola - katolicky. Ale taky moderny americky :) Celkom mile to bolo, az na to ze som mala problem kedy vstat, kedy klacat, kedy si sadnut a co mam odpovedat, ked sa pytaju - litrurgia :) ale spievali sa vianocne pesnicky, tak som si aspon zaspievala :) A farar potom zavolal vsetky deti dopredu a chvilu sa tam s nimi rozpraval - predpokladam, ze o zmysle vianoc, ale moc som toho nepocula a nerozumela. Ono totiz vsetky deti si doniesli rolnicky a zvonceky, aby zvonili, ked sa im povie. No ale poznate deti, zvonia aj ked sa im nepovie, takze v podstate cela ta omsa bola poriadny chaos. (mass =mess)
Potom sme doma mali spolocnu veceru. Prisla aj Christin s Aurorou (uz som ju spominala, to je ta co ma obrovsky dom). A po veceri sa zastavil aj Chris (tiez som ho uz spominala). Bolo to celkom prijemne. Vecera nebola taka obrovska, ako mavame doma, a Deb tusim vobec nepiekla, okrem cookies. Christin nieco priniesla a Chris tiez (piekol Banana Bread - bananovy chlieb). Ja som potom isla na polnocnu zase do toho isteho kostola. Bolo to celkom vtipne, lebo nemali organistu ani zbor, ktory spieval predtym, takze sme boli acapella :) Ale aspon uz deti nezvonili.
No a v pondelok sme potom rano mali Santu. Som sa zobudila dost skoro - okolo osmej, a nikoho som nepocula. Deti este spali. Ma to aj celkom prekvapilo, lebo som cakala, ze budu uz o siestej rozbalovat darceky. No kazdy sme mali svoju pancuchu na kozube, dokonca aj ja :) A v nej nejake darceky (to od Santu - len tak na okraj k Santovi - tusim ho spominali aj v kostole, musim nejak zistit, ci to ide dokopy krestanstvo a Santa Claus asi sa spytam Dustina). Ja som mala v pancuche pyzamove nohavice, spustu Reeses (pocula som, ze tie doma mali uspech), cokoladky a ciapku. No a potom sme mali este darceky pod stromcekom. Dostala som knihu, moshi vankusik (skvela vec), flasu na vodu (ktoru som si raz pozerala v obchode), a este nejake drobnosti. Dost vela som toho podostavala. Tusim aj viac ako keby som bola doma :) (ja viem, ze vianoce nie su o darcekoch, a vsetci ste mi velmi chybali). Inak to bolo celkom prijemne. Mali sme potom spolu velke ranajky - palacinky so sirupom a jahody, a slahacka a zmrzlina :) Poobede sme potom isli k Amy (Debina najmladsia sestra), kde boli este dalsi clenovia Debinej rodiny. A s nimi je vzdy zabava.
Dalsi den sme boli v Great Falls, je tam narodny park a su tam vodopady. Bolo to uplne krasne. mam aj nejake fotky (ale nie digitalne). Cestou domov sme sa zastavili na veceru v Irish pube. Tom objednal dzban piva pre nas troch, takze sme vsetci mali velmi dobru naladu :))) Inak ten pub sa mi dost pacil, takze ked ma pridete pozriet vezmem vas tam. Najprv chceli ist este do kina, ale potom si to rozmysleli a isli sme len do pozicovne, kde sme zistili, ze ak si chcete pozicat kazetu zaplatite $2 ale ak si ju kupite, nauctuju vam len $1. Zbavuju sa VHSiek. Takze mame nejake nove videa :)
V stredu sme mali ist do Philadelphie, ale Brooke ochorela, tak sme ostali doma. Vo stvrtok mal Dylan tenisovi turnaj (ktory mimochodom vyhral), tak som sa bola pozriet na jeden jeho zapas. Je dost dobry. Decka nemaju rozhodcu, sami si pocitaju skore a hlasia outy (podla mna dost, ked sa este musia sustredit aj na hru). Poobede som potom isla s Deb a detmi na stadion a po osmich rokoch som sa postavila na lad. Na korculiach so zubkami. Ale asi po piatich minutach som bola uplne v pohode a hrala som s deckami nahanacky a tak. Len tam bolo dost ludi. Ale bavila som sa.
Vazne cele Vianoce boli velmi fajn, taka pohoda. Aj ked som robila (ked si Tom a Deb isli na niekolko hodin zabehat alebo zabicyklovat).
V piatok bola u nas Gammy (Debina mama). Jej manzel isiel domov (Arizona) uz skor, ona este ostala. Mala ist domov v sobotu, ale v piatok jej volali, ze Mike (jej manzel) je v nemocnici, tak sa rozhodla, ze ide hned. Aj si nasla lietadlo a O' Donnells ju odviezli na letisko a isli potom na veceru. Ja som mala ist vecer von s Lydiou, Annou a Simonom, tak som ostala doma. Ked zrazu zvoni telefon. Volala Gammy, ze let bol zruseny, ze ci po nu mozem prist. Deb aj Ton nechali svoje mobili doma. V zivote som na tom letisku nebola, a co je horsie ide sa tam toll road, ktorej som sa doteraz uspesne vyhybala. No kedze mi nic ine neostavalo, tak som nasadla do auta a sla som. Slava Amerike - toto sa im musi uznat, ze vsetko maju krasne oznacene, tak stacilo sledovat cedule. To letisko je vazne blizko, bola som tam za 10 minut. Gammy ma cakala von(ku?), tak som ju len nalozila do auta a sli sme domov. Vo vnutrozemi boli nejake hurikany, takze nic nelietalo tym smerom. No tak som mala zazitok. A asi sa uz nebudem bat tej cesty.
Btw. k mojmu soferovaniu - uz som celkom v pohode, citim sa istejsia, ked je to povolene jazdim uz aj 50 MPH (coz je okolo 100km/h) a viac. Nemam pocit, ze kazdu chvilu do niekoho vrazim a tak. Normalne ma to bavi, a bojim sa ze mi to doma bude chybat.
Nuz dufam, ze aj vy ste mali pekne Vianoce. Napiste mi! Budem rada.
sobota, decembra 30, 2006
pondelok, decembra 18, 2006
Drobnosti
No tak zase presli dva tyzdne. Nestalo sa nic ohromneho, co by stalo za rec, zato mam spustu drobnosti, ktore by vas mohli zaujimat. Este predtym ako som bola v NY, som sa stretla s jednou nemeckou au-pair, Lydiou. Boli sme spolu v kine na Jamesovi Bondovi - ak mate radi Bonda, chodte si to pozriet. Ak nie az tak o nic nepridete ak to neuvidite. Najlepsia je scena, ked Bond pride do baru a pyta si martini. Barman sa ho spyta ci shaken or stired, a Bond na to "Does it look like I give a damn?" (kto nerozumiete, alebo nechapete co je na tom vtipne nechajte si vysvetlit, prip. mi napiste ja vam vysvetlim). Odvtedy sa s Lydiou stretavam najma cez vikendy. Je veriaca a jej rodina ju vzala do McLean Bible Church, kde maju mladeznicke bohosluzby v nedelu vecer - tam je asi 500 ludi. Bola som tam s nou viackrat. Dokonca sme boli minulu nedelu na veceri pre novopriselcov. Bolo to celkom fajn, ale ovela lepsie sa citim v Tapestry.
Minuly piatok vecer som viezla Kaelin na basketbal. Ked som sla naspat tak mi do cesty skocil jelen (alebo lan - neviem nemalo to parohy, tak mozno lan) Trochu som ho naburala, ale kedze on sa neobtazoval zastavit a ospravedlnit sa, tak som sa neobtazovala ani ja. Len som v soku dosoferovala domov, skontrolovala auto a povedala Deb co sa mi stalo. Auto je o.k. len ma trochu ohnuty kryt na motore. Uvidime co bude stat dat to opravit. Asi budem platit polovicu s toho. Ale zrejme je to len ohnuty plech, tak snad to bude o.k. Jelenov pravnik sa mi zatial neozval, takze tam snad bude vsetko v poriadku. Bola som tak v soku, ze som radsej isla nakupovat :), ved viete (aspon niektori), ze nakupovanie je vseliek :)
Minuly piatok vecer som viezla Kaelin na basketbal. Ked som sla naspat tak mi do cesty skocil jelen (alebo lan - neviem nemalo to parohy, tak mozno lan) Trochu som ho naburala, ale kedze on sa neobtazoval zastavit a ospravedlnit sa, tak som sa neobtazovala ani ja. Len som v soku dosoferovala domov, skontrolovala auto a povedala Deb co sa mi stalo. Auto je o.k. len ma trochu ohnuty kryt na motore. Uvidime co bude stat dat to opravit. Asi budem platit polovicu s toho. Ale zrejme je to len ohnuty plech, tak snad to bude o.k. Jelenov pravnik sa mi zatial neozval, takze tam snad bude vsetko v poriadku. Bola som tak v soku, ze som radsej isla nakupovat :), ved viete (aspon niektori), ze nakupovanie je vseliek :)
Inak uz mam Virginia vodicak. Deb povedala, ze uz som Americanka. No to by som mohla byt, keby som mala zelenu kartu. Vodicak je biely a mam ho len do oktobra, takze neviem ako je to s tym mojim amerikanizovanim. Btw. opat som nedostala vodicak na prvy pokus. Prvy krat som tam prisla a nemala som uplne vsetky papiere. Tak som sla druhy den - to uz papiere boli v poriadku, aj ma nechali robit test, ale rupla som. U nich sa pisomna cast testu robi na pocitaci. Najprv sa spytaju ako sa volate - dostanete styri moznosti, ak trafite idete na dalsiu otazku, ktora je vas datum narodenia - tiez so styrmi moznostami. (kedze ste im vsetky tieto udaje poskytli vacsinou sa tam vase meno aj datum narodenia nachadzaju :) Potom ide prva cast testu a to su znacky. Mate urcit spravne 10 znaciek a musi to byt bez chyby. No a ja som jednu poplietla, takze mi nedovolili pokracovat. Pravidlo je ze mozete robit test raz za pracovny den a ak ho budete opakovat skor ako o 15 dni, tak musite zaplatit 2 dolare. Tak som tam zase sla o tri dni, zaplatila som im a tentokrat sa mi test podarilu urobit cely, aj ked tusim, ze len tak tak. Som si myslela ze idem domov a jazdu budem robit o dva tyzdne (tak mi povedala Deb). Lenze oni si vypytali papiere od auta (v USA robite vodicak vo vlastnom aute). Nastastie som bola Lexusom, lebo ak by som to mala robit s monster autom, tak neviem -neviem. Potom som tam dve hodiny sedela a cakala. Kedze som si myslela ,ze spravim test a idem domov nemala som sebou ani knihu. No a potom ma konecne zobrali na jazdu a urobila som to. Tak som znovu chvilku cakala (uz len 10 minut) Odfotili si ma a hned mi dali vodicak.
Teraz v utorok mala Lydia narodeniny. Chuda dievca ma este len 20 rokov. Chuda preto, lebo tu v USA nesmiete pit alkohol, kym nemate 21. To znamena, ze vas ani nepustia do niektorych podnikov - zahrna to hlavne bari a diskoteky.
No tak sme sa teda dohodli, ze v utorok pojdeme niekam von. Lydia sa predtym este stretla s inou nemeckou au-pair - Annou, takze ta bola tiez s nami (inak dalsie chuda, tiez ma len 20). Ak mi slubite, ze sa o mna nebudete bat (mami, ocko, babicka, dedo a proste vsetci, ktori by ste sa chceli o mna bat) nebudem cenzurovat. Takze strtnut sme sa mali pri klzisku (tam je v centre jedno velke klzisko - inak tam skoro nic ine neni). Som predtym nikdy Annu nevidela, tak som cakala na Lydiu. Ked Lydia prisla zistila som, ze Anna tam uz chvilku bola a za ten cas sa k nej stihol pridat nejaky chalan (a stihol zavolat aj kamaratovi). Tak sme tam tak stali a rozmyslali,ze co a kam. Nakoniec ti chalani, kdeze uz v Restone ziju dlhsie, nas zobavli do jednej kaviarne. Bolo to celkom fajn. Objednali na s'mores - to su marshmallows, keksiky a cokolada. Dostanete k tomu taky horiaci kahan a tie marshmallowsi si opekate a jete ich s keksikmi a cokoladou. V podstate bola celkom sranda.
V piatok mi zavolala Anna, ci nechcem ist von hrat biliard. Lydia musela pracovat, tak sme boli len mi dve. Nasli sme celkom dobry podnik, dokonca tam pustili aj Annu, ale len ked nebude pit ;)
No tak sme sa teda dohodli, ze v utorok pojdeme niekam von. Lydia sa predtym este stretla s inou nemeckou au-pair - Annou, takze ta bola tiez s nami (inak dalsie chuda, tiez ma len 20). Ak mi slubite, ze sa o mna nebudete bat (mami, ocko, babicka, dedo a proste vsetci, ktori by ste sa chceli o mna bat) nebudem cenzurovat. Takze strtnut sme sa mali pri klzisku (tam je v centre jedno velke klzisko - inak tam skoro nic ine neni). Som predtym nikdy Annu nevidela, tak som cakala na Lydiu. Ked Lydia prisla zistila som, ze Anna tam uz chvilku bola a za ten cas sa k nej stihol pridat nejaky chalan (a stihol zavolat aj kamaratovi). Tak sme tam tak stali a rozmyslali,ze co a kam. Nakoniec ti chalani, kdeze uz v Restone ziju dlhsie, nas zobavli do jednej kaviarne. Bolo to celkom fajn. Objednali na s'mores - to su marshmallows, keksiky a cokolada. Dostanete k tomu taky horiaci kahan a tie marshmallowsi si opekate a jete ich s keksikmi a cokoladou. V podstate bola celkom sranda.
V piatok mi zavolala Anna, ci nechcem ist von hrat biliard. Lydia musela pracovat, tak sme boli len mi dve. Nasli sme celkom dobry podnik, dokonca tam pustili aj Annu, ale len ked nebude pit ;)
V sobotu som bola s Lydiou v DC. Lydia tam bola prvy krat, tak sme sa poriadne presli. Ja som bola v DC aj minulu sobotu. Deb mi odporucila miesto, ktore sa vola Eastern market. Bolo to totalne super. V celom Washingtone som totiz zatial nenarazila na Vianocne trhy. Tu maju trhovisku celky rok. Teraz tam predavali aj vianocne stromceky a vseliake rucne robene veci, original malovane obrazy, sperky, tasky, satky. Co bolo najzaujimavejsie, boli kabelky, ktore mali tvar ako kniha a kazda bola ako vazba z knihy s nazvom a autorom a nejakym obrazkom. Ako keby ste vzali vazbu s knihy a prirobili na nu uska a zapinanie. Dokonca ak chcete, mozete si dat urobit svoju oblubenu knihu. len boli dost drahe. Kedze idu Vianoce tak pred Capitolom aj pred Bielim domom maju Vianocne strmceky. Ten pred bielym domom sa vola National christmas tree (narodny vianocny strmcek) a okolo neho je 57 mensich stromcekov - 50 statov USA, district, a 6 provincii (alebo ako to volaju). A kedze sa zacala Hanunkah, tak tam postavili aj velky 9 ramenny svietnik. Inak tu v USA na statnych skolach nemaju vianocne prazdniny - vola sa to, ze zimne prazdniny. A oficialne by ste nemali nikomu zelat Merry christmas, ale len Happy Holidays. Su totiz ludia, co nie su krestania a oni by sa mohli citit dotknuti, lebo oni Vianoce neoslavuju.
Takze toto sme si znovu presli s Lydiou v sobotu. Potom, kedze sa nam nechcelo ist domov, chceli sme si ist zahrat bowling, ale som to nevedela najst, som nas stratila na chvilku, tak sme si poprezerali vianocnu vyzdobu na domoch v Herndone a sli sme hrat biliard. Tam sa k nam po chvilke pridali dvaja pakistanci. Ze ci mozu hrat s nami, lebo cakaju na stol (vsetko bolo plne), ze oni to zaplatia a ze nam zaplatia aj pitie a jedlo. Tak sme s nimi hrali. Aspon bola sranda. lebo oni hrali naozaj dobre, kym ja a Lydia nie az tak. Kazda s nas hrala s jednym s nich a oni sa furt dotahovali... no sranda bola. Ked som dosla domov bolo pol jednej.
Takze toto sme si znovu presli s Lydiou v sobotu. Potom, kedze sa nam nechcelo ist domov, chceli sme si ist zahrat bowling, ale som to nevedela najst, som nas stratila na chvilku, tak sme si poprezerali vianocnu vyzdobu na domoch v Herndone a sli sme hrat biliard. Tam sa k nam po chvilke pridali dvaja pakistanci. Ze ci mozu hrat s nami, lebo cakaju na stol (vsetko bolo plne), ze oni to zaplatia a ze nam zaplatia aj pitie a jedlo. Tak sme s nimi hrali. Aspon bola sranda. lebo oni hrali naozaj dobre, kym ja a Lydia nie az tak. Kazda s nas hrala s jednym s nich a oni sa furt dotahovali... no sranda bola. Ked som dosla domov bolo pol jednej.
V nedelu som rano zliezla dolu o desiatej a O'Donnells akurat niekam odchadzali. A Kaelin, ze ci nejdem s nimi, ze idu robit orientering (ako orientacny beh, len mi slubila, ze budeme len kracat). A ja ze o.k. ak mi daju pat minut, nech sa prezleciem. Bolo to celkom fajn a stretla som tam jeden cesky manzelsky par, co tu ziju uz 6 rokov. Len potom som musela ist sa orientovat, tak som si zabudla vypytat nejaky kontakt na nich. Orientacka bola v pohode - sice sme trochu aj bezali, ale nie az tak moc. Inak orientacny beh si urcite pamatate zo skoly, na brannom. To nam dali mapu a buzolu a behali sme po stanovistiach a plnili ulohy. No a tu to robia ludia pre zabavu. :) Deb povedala, ze to robi vela Europanov, hlavne Rusy a Svedi, a ja sa stavim, ze aj vela Cechov.
No a vecer som potom isla zase do Tapestry Church. to je ta mala cirkev v Rockville, kde som bola s Chrisom pred troma tyzdnami. Tentokrat som sa vybrala sama. Povedala som si, ze na toll road ma nik nedostane, takze som sla metrom. Asi zacnem zvazovat tu toll road - 30 minut namieto hodiny a pol... V Tapestry mali po sluzbach namiesto spolocnej vecere Vianconu party, tak som sa pridala. Mali tam balickovu a hrali to ako mi na mladezi aj s kradnutim, tak bola dost sranda. Jeden chalan, ked dostal nieco uplne super, tak to cele pooblizoval, ale moc to nepomohlo, lebo mu to aj tak zobrali. Hoci s nechutou, ale predsa :) A tiez fungovali rodinne aliancie - ty zober to, ja ti to potom vezmem a bude to zmrazene a nik nam to nemoze zobrat :) takze manzelske pary a surodenecke dvojice bodovali. najlukrativnejsimi darcekmi boli Starbucks karty - konzumacia v Starbuckse za $10, set na udrziavanie auta a pracovne naradie. Ludia odtial su hrozne fajn. Stretla som tam aj jedno dievca s Ukrajiny, ktora je v USA uz 9 rokov a zije aj s rodicmi v Texase - v DC studuje chemiu. A proste spustu dalsich ludi, s ktorymi sa citim fajn.
No a vecer som potom isla zase do Tapestry Church. to je ta mala cirkev v Rockville, kde som bola s Chrisom pred troma tyzdnami. Tentokrat som sa vybrala sama. Povedala som si, ze na toll road ma nik nedostane, takze som sla metrom. Asi zacnem zvazovat tu toll road - 30 minut namieto hodiny a pol... V Tapestry mali po sluzbach namiesto spolocnej vecere Vianconu party, tak som sa pridala. Mali tam balickovu a hrali to ako mi na mladezi aj s kradnutim, tak bola dost sranda. Jeden chalan, ked dostal nieco uplne super, tak to cele pooblizoval, ale moc to nepomohlo, lebo mu to aj tak zobrali. Hoci s nechutou, ale predsa :) A tiez fungovali rodinne aliancie - ty zober to, ja ti to potom vezmem a bude to zmrazene a nik nam to nemoze zobrat :) takze manzelske pary a surodenecke dvojice bodovali. najlukrativnejsimi darcekmi boli Starbucks karty - konzumacia v Starbuckse za $10, set na udrziavanie auta a pracovne naradie. Ludia odtial su hrozne fajn. Stretla som tam aj jedno dievca s Ukrajiny, ktora je v USA uz 9 rokov a zije aj s rodicmi v Texase - v DC studuje chemiu. A proste spustu dalsich ludi, s ktorymi sa citim fajn.
pondelok, decembra 04, 2006
New York, New York
Tak som bola na vylete v New Yorku. Vymyslela som si to uz davnejsie, a chcela som sa stretnut bud s Hankou alebo s Igorom. Zial obaja su studenti a maju zrovna skusky, ktore chcu stihnut, kym pojdu domov na Vianoce. Takze to mi moc nevyslo. Napriek tomu som sa tam vybrala sama. Do NY sa da ist dvoma sposobmi (ak neratam vlastne auto coz mne nehrozilo) busom alebo vlakom. Vlakom ste tam za dva hodiny, ale jedna cesta vas vyjde na $150. Busom to sice trva styri hodiny, ale spiatocny listok je $35 . Takze som sa rozhodla pre autobus.
V piatok vecer som este pre istotu isla do kina, ktore koncilo o pol jednej. Naco mam ist skoro spat, ked v sobotu musim vstat o siestej, aby som stihla bus v DC o osmej. V sobotu som sa rano nejak odviezla na metro, zaparkovala a sla hladat autobusovu stanicu v Chinatown. Listok som mala kupeny vopred cez inetrnet. Na listku bolo napisane pridte 20 minut skor. Kedze 20 minut pred osmou som este sedela v metre a netusila, ktorym smerom sa potom vydam, bolo jasne ze budem trochu meskat. Ked som vyliezla na povrch zemsky a spytala sa na smer k autobusovej stanici (taka som ja jazykovo zdatna :), jeden pan mi ukazal kam mam ist. Tak som aj nasla autobusovu stanicu. Bolo uz za 5 minut osem, som rychlo nasla bus do NY, ale potom som si to rozmyslela, a isla sa spytat na infocentrum, ze ci ten papier co mam v ruke je listok, alebo len rezervacia. No a tam mi povedali, ze to je pre autobus, ktory ide z inej stanice - z Chinatown (cinska stvrt). Tak som sa spytala, ze ktorym smerom to je a pobrala som sa tam. Bolo uz osem prec, tak som si povedala, ze pridem tam a uvidim co. Mozno mi vymenia listok za neskorsi, alebo mi vratia peniaze a ja pojdem inokedy. Kym som sa dotrepala do Chinatown bolo uz 8.20. Nasla som "stanicu" bola to malicka miestnost na prizemi jedneho domu, kde sedelo par ludi a cinsky clovek za stolom. Len som vosla do miestnosti a clovek za stolom mi hovori "Bus do New Yorku stoji za rohom." Som sa cudovala ako vie kam chcem ist a este viac ze bus je este tam. Ale tot Cinania. Este po mne tam prislo par ludi a o pol sme konecne vyrazili.
Do Chinatown v NY sme dorazili okolo jednej. Totiz, ked idete na Manhattan musite ist cez Holand tunel, kde sa osem jazdnych pruhov zbieha do dvoch, tak to tam chvilku trva a potom aj v meste boli dost velke zapchy.
Ale nevadilo to, lebo spat som mala ist busom o 7.30 vecer takze som mala sest hodin casu. Ludia, sest hodin v kuse (skoro) som len chodila. Alebo stala. Sadla som si len dvakrat - raz nachilku v Central Parku (okolo stvrtej), to uz zacinalo byt chladno, takze som moc dlho sediet nevydrzala, a potom druhykrat v St. Patrick's Catedral. Inak to je najznamejsia katedrala v New Yorku a ako (skoro) vsetko ostatne je na piatej avenue. Piata avenue cela stoji za to - od 1 ulice az po... (netusim kolko ich tam je, ja som dosla len po Central Park, to je 59 ulica). Ja som sice nebola len na piatej avenue, som chodila cik-cak medzi druhou az osmou. Ale vacsinu veci co su na piatej som videla - ako napr. Rockefeller center - aj s Vianconym stromcekom, Trump tower, Empirestate building - az pojdem nabuduce, pojdem aj hore a spustu obchodov a spustu ludi. Chvilu to bolo dokonca tak, ze som sa nemala kam pohnut, len som jednoducho sla s davom, ine sa ani nedalo urobit. Vsetci nakupovali, alebo obzerali. Na kazdom rohu boli ludia z Armady Spasy so zvoncekmi, niektori mali aj Santa Claus kostymi. Ked som tak bludila ulicami (samozrejeme, ze som si nevzala ziadnu mapu ani brozuru, co by mi povedala kde je co a ako sa tam dostanem) tak som raz nasla Union square a tam bolo niekolko stankov, s roznymi vecami - proste Vianocne trhy. tak ked som sa potom vracala do Chinatown, tak som sa tam zastavila znovu. Po zotmeni to ma vsetko uplne inu atmosferu. Som si zase na chvilku sadla (aha tak to je uz tretikrat). Sa pri mne zastavil jeden chlapik, chcel, ze ci s nim nepojdem niekam, ale som mu vysvetlila, ze idem domov, tak ma trosku odprevadil smerom k Chinatown :) (mami, oci, babi a dedo, a ja neviem kto este toto citate - nemusite sa bat, nic sa nestalo, ja sa viem o seba postarat :).
Potom som uz len nasla autobus a totalne znicena som si z najvacsou radostou sadla. Cakala ma opat stvorhodinova cesta spat do DC. Dorazili sme okolo polnoci. Kedze bola sobota metro jazdi az do druhej, a bolo tam pomerne vela ludi. V ten den bol zapas Washington proti Buffalo (hokej) a Washington vyhral 7:4, tak som este stretala fanusikov oboch teamov. Konecne o jednej som sa dostala do Viedne sadla do auta a sla domov.
V nedelu som mala pracovny den, ale nastastie ma nik nepotreboval skoro rano a mala som cely den len Garrisona, takze som to prezila. Mala som super vylet, len jedina vec je, ze mam teraz HROZNU svalovicu.
V piatok vecer som este pre istotu isla do kina, ktore koncilo o pol jednej. Naco mam ist skoro spat, ked v sobotu musim vstat o siestej, aby som stihla bus v DC o osmej. V sobotu som sa rano nejak odviezla na metro, zaparkovala a sla hladat autobusovu stanicu v Chinatown. Listok som mala kupeny vopred cez inetrnet. Na listku bolo napisane pridte 20 minut skor. Kedze 20 minut pred osmou som este sedela v metre a netusila, ktorym smerom sa potom vydam, bolo jasne ze budem trochu meskat. Ked som vyliezla na povrch zemsky a spytala sa na smer k autobusovej stanici (taka som ja jazykovo zdatna :), jeden pan mi ukazal kam mam ist. Tak som aj nasla autobusovu stanicu. Bolo uz za 5 minut osem, som rychlo nasla bus do NY, ale potom som si to rozmyslela, a isla sa spytat na infocentrum, ze ci ten papier co mam v ruke je listok, alebo len rezervacia. No a tam mi povedali, ze to je pre autobus, ktory ide z inej stanice - z Chinatown (cinska stvrt). Tak som sa spytala, ze ktorym smerom to je a pobrala som sa tam. Bolo uz osem prec, tak som si povedala, ze pridem tam a uvidim co. Mozno mi vymenia listok za neskorsi, alebo mi vratia peniaze a ja pojdem inokedy. Kym som sa dotrepala do Chinatown bolo uz 8.20. Nasla som "stanicu" bola to malicka miestnost na prizemi jedneho domu, kde sedelo par ludi a cinsky clovek za stolom. Len som vosla do miestnosti a clovek za stolom mi hovori "Bus do New Yorku stoji za rohom." Som sa cudovala ako vie kam chcem ist a este viac ze bus je este tam. Ale tot Cinania. Este po mne tam prislo par ludi a o pol sme konecne vyrazili.
Do Chinatown v NY sme dorazili okolo jednej. Totiz, ked idete na Manhattan musite ist cez Holand tunel, kde sa osem jazdnych pruhov zbieha do dvoch, tak to tam chvilku trva a potom aj v meste boli dost velke zapchy.
Ale nevadilo to, lebo spat som mala ist busom o 7.30 vecer takze som mala sest hodin casu. Ludia, sest hodin v kuse (skoro) som len chodila. Alebo stala. Sadla som si len dvakrat - raz nachilku v Central Parku (okolo stvrtej), to uz zacinalo byt chladno, takze som moc dlho sediet nevydrzala, a potom druhykrat v St. Patrick's Catedral. Inak to je najznamejsia katedrala v New Yorku a ako (skoro) vsetko ostatne je na piatej avenue. Piata avenue cela stoji za to - od 1 ulice az po... (netusim kolko ich tam je, ja som dosla len po Central Park, to je 59 ulica). Ja som sice nebola len na piatej avenue, som chodila cik-cak medzi druhou az osmou. Ale vacsinu veci co su na piatej som videla - ako napr. Rockefeller center - aj s Vianconym stromcekom, Trump tower, Empirestate building - az pojdem nabuduce, pojdem aj hore a spustu obchodov a spustu ludi. Chvilu to bolo dokonca tak, ze som sa nemala kam pohnut, len som jednoducho sla s davom, ine sa ani nedalo urobit. Vsetci nakupovali, alebo obzerali. Na kazdom rohu boli ludia z Armady Spasy so zvoncekmi, niektori mali aj Santa Claus kostymi. Ked som tak bludila ulicami (samozrejeme, ze som si nevzala ziadnu mapu ani brozuru, co by mi povedala kde je co a ako sa tam dostanem) tak som raz nasla Union square a tam bolo niekolko stankov, s roznymi vecami - proste Vianocne trhy. tak ked som sa potom vracala do Chinatown, tak som sa tam zastavila znovu. Po zotmeni to ma vsetko uplne inu atmosferu. Som si zase na chvilku sadla (aha tak to je uz tretikrat). Sa pri mne zastavil jeden chlapik, chcel, ze ci s nim nepojdem niekam, ale som mu vysvetlila, ze idem domov, tak ma trosku odprevadil smerom k Chinatown :) (mami, oci, babi a dedo, a ja neviem kto este toto citate - nemusite sa bat, nic sa nestalo, ja sa viem o seba postarat :).
Potom som uz len nasla autobus a totalne znicena som si z najvacsou radostou sadla. Cakala ma opat stvorhodinova cesta spat do DC. Dorazili sme okolo polnoci. Kedze bola sobota metro jazdi az do druhej, a bolo tam pomerne vela ludi. V ten den bol zapas Washington proti Buffalo (hokej) a Washington vyhral 7:4, tak som este stretala fanusikov oboch teamov. Konecne o jednej som sa dostala do Viedne sadla do auta a sla domov.
V nedelu som mala pracovny den, ale nastastie ma nik nepotreboval skoro rano a mala som cely den len Garrisona, takze som to prezila. Mala som super vylet, len jedina vec je, ze mam teraz HROZNU svalovicu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
