Tazky den

No tak vam musim napisat, ze aku som mala nedelu teraz. Robila som. Najprv to malo byt len doobeda, ale trochu sa to natiahlo, ale ved pohoda. Hrala som s deckami Risk - zjednodusdenu verziu, len hadzete kocky a obsadzujete susedne krajiny. V podstate som prehravala, ale to este nebolo najhorsie v ten den.
POobede som mala odviezt Brooke na indoor soccer (futbal v telocvicni), vylozit ju tam a ist s Garrisonom na hokej. Na ten futbal som isla prvykrat, tak mi Deb napisala instrukcie, ako sa tam dostanem. Som si ich pozrela, ze dobre asi viem, kde to je. Deb mi nechala aj mobil, ze keby nieco. Ako som nahnala decka do auta a vystartovala som, zistila som, ze som zabudla instrukcie. Ale mala som pocit, ze viem kam idem, tak co. Uz som aj tak meskala, lebo Brooke si nevedela najst sveter. Takze si vzala Garrisonov. Ten sa v aute nastval, ze to je jeho sveter, a on si ho chce obliect. Brooke bola len v tricku a sortkach a tak sa hadali, ze kto si ten sveter necha. No a v tej hadke a celkovo, ze som nevedela kam idem, tak som totalne zmetkovala a stratila sa. Nakoniec sa Garrison len tak zozadu ozve, ze Zuzka, a vies, ze sme nieco zabudli doma? Jasne, ze som zabudla jeho hokejku. Tak som to otocila domov, ze aj tak tu telocvicnu sama nenajdem, samozrejme som si zabudla doma aj ten mobil, tak som nemohla zavolat, ze kam mam ist. Tak som to otocila domov. Deb aj Tom uz boli doma, Takze ked som tam vrazila, ze som sa cestou stratila (k tej hokejke som sa vtedy nepriznala) Tom len revratil oci, povedal, ze Brooke vezme on a nech idem s Gogom na hokej. Tak som vyrazila cez garaz, schmatla hokejku a vyparila sa skor ako mi zacne nadavat.
Na hokej sme dorazili, sice trochu neskor, ale asi tam bol predtym nejkay zapas a este cistili lad, tak som mala cas ho doobleikat (nieco som mu obliekla uz doma) a poslat na lad.
Som si tam tu hodinu odsedela. Inak chlapec sa zlepsuje, je to vidiet, ze trenujeme. Po hokeji som ho isla do satne prezliect, ked sme zistili, ze som doma nechala nohavice aj tricko. Ono som ho totiz doma obliekla do hokejovych nohavic pod ktorymi mal take co sa vola ze "underarmour" to je aby mu nebola zima. A to iste mal aj namiesto tricka. Takze v podstate do auta isiel v tych hokejovych a tam potom si ich dal dole a bol len v "spodnom pradle". Znasal to prekvapivo dobre, asi zbadal, ze uz by som nemusela zvladnut jeho zachvat zlosti.
No dorazili sme domov. Tom tam nebol, tak ani neviem ako to bral. Deb bola mila, povedala, ze to sa stava, a ze nic sa nedeje, nech sa netrapim. Povedala som jej aj o tej hokejke a obleceni, tak sa len usmiala, ze to sa stava. A ze nech sa idem pripravit (bola nedela a ja som chcela ist do kostola). A ze mozem ist autom az tam.
No a ako urcite tusite, nebol koniec mojim trampotam. Jasne, kedze som sla autom az do Rockvillu, tak mi to nemalo trvat hodinu a pol, ale len polhodinu. Takze som mala cas najst si cestu na google maps. Kedze nam nefunguje tlaciaren, tak som si len odpisala instrukcie - nezabudla som si ich - a vyrazila som. Musela som ist na Dulles Toll road - tam sa plati 50 centov ked idete na tu cestu a 75 ked idete z nej dole. To nebol problem. Ale ked som isla z Toll road na Beltway, tak som tam nejak poplietla vyjazdy (ono boli tentokrat dost nejasne oznacene) a namiesto na sever som smerovala na juh. Na takej ceste to len tak neotocite, tak som zliezla na najblizsom vyjazde, ale to som uz bola taka dopletena, ze som nevedela ktorym smerom sa zase dostanem na Beltway, tak som zastavila na benzinke a spytala sa. Ujo mi povedal, ze co a ako, tak som zase vyrazila. Konecne som sla spravnym smerom, dokonca som prekrocila hranice a uz som bola v Marylande. Lenze, cestou tam bola dopravna nehoda a som skysla v zacpe na pol hodinu. ale uz som sa nastastie nikde nestratila, pouzila som spravny vyjazd a v Rockville som sa na prvykrat trafila do vsetkych uliciek a dosla som len o polhodinu neskor. Bola som s celeho dna taka vyflusnuta, ze som moc s toho nemala (este k tomu v anglictine :) Vecer mala byt "game night" (vecer hier) u Lori a Dustina, ale kedze tam nebola Courtney a ani Shanelle sa tam nechystala, tak som si povedala, ze "to nema cenu, ja jdu domu". Cestou som este vzala Lisu na metro a zastavila sa na veceru vo Wendy's - lepsi Mc Donald (o dost lepsi). Domov som dosla asi okolo pol deviatej. Deb bola dost prekvapena, ze ako skoro, ale ja som bola tak mimo, ze mi nestalo za to ist a prehrat co sa da, pripadne este aby iny koli mne prahravali, to radsej nie. :)

Ako zo mna nebude snob :)

No, veci sa ustalili aj v novom roku. Minuli tyzden som mala trosku spleen - smutno mi za vami bolo, ale ustala som to a idem dalej.
Vo stvrtok mi rano zavolala Lydia, ze ma volne rano, tak sa chcela ist prejst. Byva celkom blizko, ale napriek tomu som to urobila americkym sposobom - nalozila som psa do auta, odviezla som sa k nej a potom sme sa spolu isli prejst. :) Mala dost tazky tyzden, a hlavne k tomu prispeli je "host parents", ktori sa jej to rozhodli vynahradit tym, ze jej dali poukazku do jedneho brazilskeho staekhousu na veceru pre dvoch, tak ma tam pozvala. Zarezervovala stol na piatok. Chvilu trvalo kym sme to nasli, ale nakoniec predsa. Bola to dost "fancy" restauracia. Najprv sme museli pockat kym nam najdu stol - vzali nam kabaty, boli tam velke pohodlne kresla, telka, v ktorej horel ohen :) Na druhej strane bol bar - keby sme chceli cakat s drinkom. Ale Lydia nema 21 a ja soferujem :) takze sme to zvladli bez toho. Ked nas posadili k stolu, vsimli sme si take male cierne kolieska pri kazdom tanieri, ktore hovorili, ze "nie dakujem". Ked sme ich otocili na druhej strane boli oranzove a hovorili "ano prosim". Dost sme nevedeli, co mame robit, lebo nam nik nedoniesol ziadne menu, tak sme chvilku len tak sedeli. Potom prisiel casnik, taky mily chalan, take ucho mlade :) a vysvetlil nam, ze na druhej strane su salatove misy a polievkove misy, ze s toho si mozeme nabrat kolko chceme. No a tie kolieska su na maso. Ono tam totiz chodili okolo chlapici s velkym spizom plnym masa - rozne druhy masa. Ked bolo koliesko otocene na cierne "nie dakujem", tak nic, ale ako nahle ste to otocili na oranzove "ano prosim" chlapici sa zacali zbiehat okolo stola a ponukat maso. Raz sa zastavili asi styria, a ked odisli, uz sa k nam priblizoval dalsi, ked Lydia rychlo v panike, ze "otoc to, rychlo, nech sem nechodia". Jedlo bolo super. Bavili sme sa, najma sami na sebe, a potom sme sa este pobavili na ucte, ktory bol skoro $100. Este stastie ze sme to neplatili.
Mam pocit, ze Lydii sa to celkom pacilo. A ja som prisla na to, ze to absolutne k zivotu nepotrebujem. Ale co bolo prijemne, ze ti ludia k nam boli mili, aj ked im muselo byt jasne, ze sme prvykrat v takej restauracii. Viem si predstavit, ze doma by to vyzeralo dost inak.

Hokej

Ako som vam uz dopredu dala vediet, tuto sobotu som bola na dvoch hokejovych zapasoch. Prvy bol v Alexandrii medzi Reston Riders a Alexandria Ice dogs. Bola to celkom sranda, nakolko ucastnici boli vo veku 5 - 7 rokov. Cele klzisko rozdelili na tri mensie ihriska, kazde s dvoma brankami. V kazdom time bolo asi 10 deti, s toho vzdy sest na lade a styri sedeli. Striedania prebiehali tak, ze sa ozvala pistalka a vsetkych sest timov striedalo. Cela hra bola hlavne o nahanani puku a snahe strelit gol. (ved o tom predsa hokej je no nie? :) Len niektore deti sa sem tam zabudli na uplne opacnom konci klziska (Garrison dost casto). Kolko bolo skore to vam neviem povedat. Viem ze Garrison strelil jeden gol. Bral to dost flegmaticky. Ved to bol len jeden gol. :)
No a potom sme isli spolu s Tomom, Dylanom a Garrisonom na NHL zapas Washington Capitals a Atlanta Thrashers. Pre tych menej znalych - za Capitals hra Zednik, ktory je ale momentalne mimo po operacii a za Atlantu hra Marian Hossa, ktory je momentalne jeden z najlepsich hracov NHL. Okrem Slovakov za Capitals hra Oveckin a chyta Olie Kolzig - obaja velke hviezdy. Pocujte (ci teda citajte) ten stadion je obrovsky. Neviem na co maju taky velky stadion, ked maju taky maly lad:) Skoda, ze nebola hala plna. Mohla to byt vacsia sranda. Este pred zapasom dostal Kolzig trofej King Clancy Memorial Trophy - dava sa to za vodcovske schopnosti a humanitu. Kolzig zalozil a podporuje ligu proti autizmu. Jeho syn je totiz autista. (nechapem sice ako moze by niekto proti autizmu, skor je to o podpore liecby, alebo rehabilitacii, alebo zacleneni sa do spolocnosti, ale to je na dlhsiu debatu).
Zapas bol uzasny, len mi isli na nervy reklamne prestavky, ale co narobite, musia ti hokejisti z niecoho zit :) Dotiahli to az na predlzenie, a takmer az na trestne strielania, ale 17 sekund pred koncom predlzenia strelili Capitals gol, a vyhrali zapas. Ale trestne strielanie sme videli, dokonca v hre, co nie je az take caste, lebo jeden hrac Washingtonu fauloval Atlantskeho, tak ze dostali trestne strielanie. Nastastie nepremenili.
Len sa ma nepytajte komu fandim. Ja mam rada hokej (a samozrejme hokejistov) a cim krajsi zapas tym lepsie. Nevadilo by mi ani keby vyhrala Atlanta s mojim "boyfriendom" ako Hossu nazval Tom :) (sorry, ale keby bol moj boyfriend hracom NHL, nikdy by som nerobila au-pair :))) Neviem ci to este bude mozne, ale sla by som aj na nejaky dalsi zapas. No aj ked nie, som velmi vdacna za to, ze ma zobrali aspon na tento. Mozem si odskrtnut jednu z veci, ktore som v USA chcela zazit :)

Vsetko dobre v novom roku :)

Dufam, ze vas rok 2007 je zatial v pohode a bez tazkosti. Moj bol zatial dost zaujimavy.
Na Silvestra som bola v Tapestry church, s nimi som isla na veceru a potom som s Lydiou (nemecka au-pair, nie moja sestra) bola u nas a hrali sme biliard (do 11.50), pozreli si spustanie gule v New Yorku na Times squere (11.50 - 12.10) a zase sme hrali biliard. Nic velkolepe, ale mne to stacilo.
V utorok som mala doma Brooke a Garrisona - ostatni uz boli v skole a v praci. No a v stredu som mala doma Toma, ktory sa necitil dobre. Zacalo sa to (ako tomu tu hovoria) Dhiarhea a potom zvracal a skoncilo sa to tym, ze som ho vecer viezla na pohotovost. Chudak bol dost zoslabnuty. Vo stvrtok potom ostala doma aj Deb, sa o neho starat. No a kedze Tom nemohol ist na bicykel, tak Deb zavolala mna. No a ja truba som sla. Pozicala mi cyklisticke nohavice (celkom dobre v tom vyzeram), ale moc to nepomohlo, lebo zadok ma boli aj tak. Ale co chcem, urobili sme viac ako 10 mil, a nic ine ma neboli (zatial). Musim zacat trochu bicyklovat, lebo chcem urobit to, ze pojdem na bicykli az do DC a spat. Je tu taka cesticka, ktora vedie az do DC, tak ked trosku potrenujem, tak to snad zvladnem (a potom ma budu tyzden vsade nosit).
Zajtra by som mala ist na hokejovy zapas. Vlastne na dva. Najprv pojdem na Reston Riders vs. Alexandria Ice dogs. To sa celkom tesim, lebo to hraju 5 - 6 rocny chlapci a to bude sranda. No a vecer idem na Capitals vs. Trashers. To bude vzruso. Real NHL. Jo, jo, jo.