Hokej

Ako som vam uz dopredu dala vediet, tuto sobotu som bola na dvoch hokejovych zapasoch. Prvy bol v Alexandrii medzi Reston Riders a Alexandria Ice dogs. Bola to celkom sranda, nakolko ucastnici boli vo veku 5 - 7 rokov. Cele klzisko rozdelili na tri mensie ihriska, kazde s dvoma brankami. V kazdom time bolo asi 10 deti, s toho vzdy sest na lade a styri sedeli. Striedania prebiehali tak, ze sa ozvala pistalka a vsetkych sest timov striedalo. Cela hra bola hlavne o nahanani puku a snahe strelit gol. (ved o tom predsa hokej je no nie? :) Len niektore deti sa sem tam zabudli na uplne opacnom konci klziska (Garrison dost casto). Kolko bolo skore to vam neviem povedat. Viem ze Garrison strelil jeden gol. Bral to dost flegmaticky. Ved to bol len jeden gol. :)
No a potom sme isli spolu s Tomom, Dylanom a Garrisonom na NHL zapas Washington Capitals a Atlanta Thrashers. Pre tych menej znalych - za Capitals hra Zednik, ktory je ale momentalne mimo po operacii a za Atlantu hra Marian Hossa, ktory je momentalne jeden z najlepsich hracov NHL. Okrem Slovakov za Capitals hra Oveckin a chyta Olie Kolzig - obaja velke hviezdy. Pocujte (ci teda citajte) ten stadion je obrovsky. Neviem na co maju taky velky stadion, ked maju taky maly lad:) Skoda, ze nebola hala plna. Mohla to byt vacsia sranda. Este pred zapasom dostal Kolzig trofej King Clancy Memorial Trophy - dava sa to za vodcovske schopnosti a humanitu. Kolzig zalozil a podporuje ligu proti autizmu. Jeho syn je totiz autista. (nechapem sice ako moze by niekto proti autizmu, skor je to o podpore liecby, alebo rehabilitacii, alebo zacleneni sa do spolocnosti, ale to je na dlhsiu debatu).
Zapas bol uzasny, len mi isli na nervy reklamne prestavky, ale co narobite, musia ti hokejisti z niecoho zit :) Dotiahli to az na predlzenie, a takmer az na trestne strielania, ale 17 sekund pred koncom predlzenia strelili Capitals gol, a vyhrali zapas. Ale trestne strielanie sme videli, dokonca v hre, co nie je az take caste, lebo jeden hrac Washingtonu fauloval Atlantskeho, tak ze dostali trestne strielanie. Nastastie nepremenili.
Len sa ma nepytajte komu fandim. Ja mam rada hokej (a samozrejme hokejistov) a cim krajsi zapas tym lepsie. Nevadilo by mi ani keby vyhrala Atlanta s mojim "boyfriendom" ako Hossu nazval Tom :) (sorry, ale keby bol moj boyfriend hracom NHL, nikdy by som nerobila au-pair :))) Neviem ci to este bude mozne, ale sla by som aj na nejaky dalsi zapas. No aj ked nie, som velmi vdacna za to, ze ma zobrali aspon na tento. Mozem si odskrtnut jednu z veci, ktore som v USA chcela zazit :)