Celý mesiac

Pozerám, že som už nepísala celý mesiac. Nuž, dialo so toho celkom aj dosť. Tuším som nepísala odvtedy čo ma tá polícia stopla. Jaaaj, ani to som nepísala. No to bola dosť haluz a vlastne ešte stále neviem, že čo teda.

No ale po poriadku. Kyoko - moja japonská kamarátka mala narodeniny a pozvala ma, aby som sa pridala k nej a ďalším jej kamarátkam na večeru a že potom pôjdeme na karaoke. Najprv som myslela, že na to karaoke ani nepôjdem, ale boli to celkom fajn baby, tak som s nimi šla. Tak sme sa teda po večeri v Thajskej reštaurácii (inak hrozne ostré jedlo, vždy si k tomu vypýtajte dostatok vody) vybrali na karaoke. Nik okrem Kyoko nevedel, kam vlastne ideme, tak sme urobili "follow my car" (nasleduj moje auto) . Hneď na prvom semafóre som si uvedomila, že keďže sme tri autá, tak sa kľudne môže stať, že niekto proste nestihne zelenú, a že čo potom. No ale išlo to celkom dobre až na POSLEDNÝ (áno posledný) semafór. Ja som bola vtedy posledné auto, a keďže baby predomnou odbočili, a vyzeralo to, že mi môžu kedykoľvek zmiznúť, tak som sa pobrala za nimi, napriek tomu, že na semafóre už bola oranžová. No a v tom momente za mnou modré svetlo. Keďže sme na jednom s au-pair stretnutí mali poučenie, čo robiť keď vás zastavia policiajti, tak som vedela, že musím okamžite zastaviť, vypnúť motor a nechať ruky na volante. V tejto krajine je policajtom jedno, či vás naháňajú za to, že ste niekoho zastrelili, alebo ste len išli na ORANŽOVÚ. No potom prišiel policajt, povedal mi, že som išla na červenú a pýtal sa ma, že prečo. Som mu to vysvetlila, že som sa bála, že sa mi kamarátky stratia (čo sa aj stalo). Nuž a on si potom vypýtal môj vodičák, tak som mu ho dala a čakala, že čo dalej. Medzi tým sa Kyoko a ostatní po nás vrátili (mala som v aute ešte jednu Thajčanku). Chlapíkovi to aj celkom trvalo, až mi priniesol veľký papier, že to mám podpísať, vraj tým sa zavazujem, že sa dostavím k súdu, ak nezaplatím pokutu. No slovo súd ma dosť vystrašilo, lebo mi ani nepovedal, že či chce odomňa peniaze a koľko. Našťastie mi to celé vysvetlil, dal mi ten papier a nechal ma ísť. Bol to celkom milý mladý muž, chvíľu som si myslela, že ma nechá ísť, bez problémov, s varovaním, alebo niečo na ten štýl. Nuž čo už. Aby som dokončila k tej pokute - na druhý deň som to povedala Deb a ona povedala, že asi by som mala ísť k tomu súdu (vyzerá to tu celkom bežná prax), lebo je možné, že potom nebudem musieť platiť vôbec nič. Nie, že by sa mi k tomu súdu chcelo... ale $157, ako nie je to až také zlé, no uvidíme, musím sa o tom znovu porozprávať s Deb. Inak súd mám 14. marca, tak potom dám vedieť, že čo a ako.

No inak to karaoke bola celkom sranda. To nie je, že idete do baru a tam sa strapňujete pred polkou sveta. Mali sme jednu miestnosť s celým tým karaoke zariadením len pre seba a mohli sme si spievať a hulákať čo sme chceli a koľko sme chceli. No a to bolo dosť ťaké sa nezapojiť. Mali tam aj japonské a tahjské pesničky, takže baby si zaspievali aj tie. Najväčšia sranda bola keď spievali YMCA v japončine. Jediné, čomu sa dalo rozumieť bolo to YMCA.

Inak sme tu mali aj celkom dosť snehu, jeden tyždeň deti skoro vobec neboli v škole, čo pre mňa na rozdiel od iných au-pair znamená menej práce. Aj sme sa trochu bobovali, aj malého snehuliaka sme urobili. Piekli sme cookies, pili horúcu čokoládu so šľahačkou... a Tom nadával na to aká je vonku kosa.

Kôli tomu snehu som párkrát (konkrétne šesť) nemala školu. Ale minulý týždeň sme písali test a ja som mala 93%, čo som celkom spokojná. Inak škola je pohoda. V pondelok máme midterm (taká väčšia skúška), tak uvidíme ako si poradím s tým.

No a ešte jedna vec - neviem, či ste si všimli, ale už píšem z diakritikou, to znamená, že mám slovenskú klávesnicu a to znamená, že mám svoj vlastný počítač. A snáď sa časom zmôžem aj na foťák a doručím vám nejaké obrázky. (tento jeden je z tej thajskej reštaurácie, to mám od Kyoko)

P.S. Jana, alebo aj iní, dajte mi vedieť, ak sú tam nejaké drsné chyby ;)